RECENZIA Naruto to Boruto: Shinobi Striker

Naruto to Boruto Shinobi Striker Recenzia
Anime hry vedia mať vo svete veľký úspech, no najmä ak sú ich predlohou známe anime seriály. Výnimkou nie je ani Naruto, ktorý vyšiel a vychádza na nespočetne veľa konzol a v posledných rokoch aj na PC.

Tento rok vydalo Bandai Namco ďalšiu hru zo série práve spomínaného Naruta a to Naruto to Boruto: Shinobi Striker. Alebo slovami nášho autocorrectu, Naruto to Burrito: Shinjuku Stoner.

Hra absolútne mení zaužívaný štyl a miesto 3v3 alebo 1v1 arėn na nás čaká akási polo-RPG adventúra. A absolútne to nevyšlo.

Sama o sebe je myšlienka Naruto RPG s tvorbou vlastnej hlavnej postavy skvelý nápad a určite by som rád videl hru podobnú tejto, ale musela by mať niekoľko vylepšení. Mala by byť doladená, cieľavedomá, dlhšia a záživnejšia. To všetko Shinobi Strikerovi chýba. Celá hra mi bohužiaľ pripadá akoby len vyšla z predprodukcie a na trh sa mala dostať až o dva roky.

Naruto to Boruto Shinobi Striker

Samotná tvorba postavy je spravená dobre. Je tu pár základných možností na počiatočnú tvorbu postavy a zvyšok customizácie si môžete odomknúť hraním. Tu však prichádzajú na rad loot boxy, ktoré dostávate plnením misií. Aspoň, že po nás tvorcovia nechcú reálne peniaze. No vytvoriť si vytúženú seriálovú postavu môže byť beh na dlhú trať, keďže je to len o náhode. Takto sa môžete zároveň prezentovať pred ostatnými na mape!

Škoda len, že je tak malá, že ju prejdete od kraja ku kraju asi za 30 sekúnd. K tomu ponúka len päť možností, čo robiť, takže pôsobí skôr ako také interaktívne menu na spôsob Dragon Ball FighterZ, ktoré vyšlo z dielne Bandai Namco už začiatkom roka. V „mestečku“ si môžete zahrať príbehové misie, vymeniť svojho mentora, nakupovať customizačné inému alebo vstúpiť do online bitky.

O nič lepšie nie sú ani samotné bitky. Jedným slovom: chaos. Prakticky v každom súboji čelíte horde nepriateľov, k tomu ste obmedzení časom. Už to vyvoláva dojem, že vývojári chceli spraviť mobilnú hru, ale rozkaz vedenia znel jasne. A aby toho nebolo málo, súboje sa nedajú pozastaviť ani v sólo hre. Neviem, čo majú vývojári v poslednej dobe s týmto trafeným trendom, ale bol by som rád, keby s tým čím skôr prestali. No to je len špička ľadovca.

Nielen, že súboje nie je možné pozastaviť, ale akonáhle sa match začne, hru nemôžete opustiť. Jedine tvrdým vypnutím cez menu konzoly. Za najväčšiu hanbu pokladám nespoľahlivé ovládanie, kde postavy nie vždy robia to, čo od nich čakáte. Že autolock treba manuálne vyvolať pri každom nepriateľovi – aj keď ich je na obrazovke 60 – je už len také pozlátko na torte.

Naruto to Boruto Shinobi Striker

Ale hra neprestáva udivovať ani v ďalšom aspekte: v príbehu. Misie sú jedna pokazená, dokola sa opakujúca platňa. Stereotyp je jedna vec, no keď sa v jednotlivých misiách opakujú tie isté rozhovory, je jasné, že niečo nie je v poriadku. Vlastne sa zmenila len obtiažnosť. Ak vydržíte hrať čo i len viac ako 3-4 misie bez toho, aby ste hru vypli, máte môj obdiv. Poteší aspoň to, že tento masochizmus netrvá viac ako 5 hodín.

Hra podporuje aj multiplayer. Bohužiaľ vývojári zabudli na balancovanie a tak sa proti sebe môže postaviť LVL7 a LVL40. To je priam pľuvanec do tváre hráčom, ktorí sa do sveta Shinobi Striker rozhodnú vstúpiť neskôr. Že to po početných pokusoch vzdáte, je logické.

Ďalším technickým „úspechom“ sú loadingy. Napriek miniatúrnej mape, opakujúcim sa dialógom, misiách cez kopírák a len 19 príbehovým postavám (v predošlej hre ich bolo cez 100), sa dĺžka loadingov na Xbox One pohybuje na úrovni mnohonásobne väčšieho GTA V. A keď som už načal technickú stránku hry, nemožno zabudnúť ani na birokraciu, akú predstavuje skutočné menu hry. Je tu tak veľa možností rozdelených do sub-menu a na to, aby ste zmenili čo i len jednu vec, musíte z jedného menu prejsť do druhého, potom nazad, stade do ďalšieho menu, zopakovať si to tak ešte trikrát a môžete začať hrať. Zdá sa, že autori sa učili od slovenských úradníkov.

Naruto to Boruto Shinobi Striker

Autorom nemôžem zazlievať zvukovú stránku hry. Dabing bol naozaj všade a zvukári nevynechali jedinú vetu bez dabingu. Takže aspoň tu sa hre podarilo zabodovať. A vlastne keď tak nad tým premýšľam, tak ani grafika nie je zlá, autori chceli docieliť, podobne ako pri Dragon Ball FighterZ, totožnosť s komiksom, a to sa im skutočne podarilo, pretože hra skutočne pôsobí, akoby bola kreslená. Dokonca v nej človek nenatrafí ani na grafické bugy. To ma pri celkovej nedotiahnutosti hry celkom milo prekvapilo.

Resumé

Pevne verím, že Naruto to Boruto: Shinobi Striker je len pokusom vývojárov o vytvorenie niečoho iného a že ďalšie hry, ktoré by mohli v budúcnosti vydať, budú ďaleko lepšie, než je táto. Na hru som sa veľmi tešil, no sklamala ma vo finále viac, než vodeodolný podchod na Trnavskom mýte.

Naruto to Boruto: Shinobi Striker

Celkový verdikt

4.8/10
  • Hrateľnosť
  • Trvanlivosť
  • Grafika
  • Zvuk

Hidan-kun

Moje meno je Michal, som z Bratislavy Hráčom som už od svojich 12 no vždy som mal doma len počítač, vďaka čomu vyzerá môj Steam, Origin a Uplay tak, ako ženské šatníky. Konzolu som mal donedávna len jednu a to PSP, teraz mám Xbox One S. Nemám uprednostnený žáner hier, ale priznám sa, že strategické, tower defense a turn-based hry sú pre mňa veľmi náročné a veľakrát som to s nimi vzdal. Počúvam prevažne metal a rock.

Môže sa Vám ešte páčiť...

Jeden komentár

  1. KoubecX píše:

    Už beta se mi nelíbila a tohle to jen krásně potvrzuje. Strašný nesmysl vytvořily.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *