RECENZIA Immortal: Unchained

Dark Souls trilógia už je síce uzavretá, no ešte pred definitívnym rozlúčením nám dala darček: celý žáner Souls-like hardcorových RPG, pri ktorých už bol zničený nejeden ovládač. K žánru sa teraz s nabitou zbraňou v ruke pridáva Immortal: Unchained.

Titul prichádza z dielne švédskeho štúdia Toadman Interactive. Nemusí to byť síce zvučné meno, ale na konte už majú napríklad spoluprácu na tituloch ako Warhammer: Vermintide či dokonca (stále nevydaný) Dead Island 2.

Ako som už načrtol vyššie, Immortal: Unchained je ďalšou RPG na štýl legendárneho Dark Souls. Možno si od neho vzalo až príliš inšpirácie: Upgradovanie postáv výmenou za duše, Bonfire, ale aj obrazovky smrti, a že ich nebude málo! Skrátka, všetko na čo ste zvyknutí u Dark Souls, uvidíte aj tu. Hlavný rozdiel je v tom, že tu máte sci-fi oblečenie. A pušky. Množstvo pušiek. A keďže sa jedná o RPG, nechýba ani výber a tvorba postáv, kde každá je výnimočná v niečom inom.

Už od začiatku vám hra dáva poznať, aká je náročná a že svojmu vzoru môže skutočne konkurovať. Nepriatelia si neberú servítky, teda v prípade guličkovky, a hneď od samého začiatku na vás idú v plnej sile. A to sme ešte len v tutoriále! Samozrejme nesmie chýbať ani prvý boss, ktorý potrápi vás, váš ovládač a všetkých ľudí, ktorí majú tú smolu byť práve vo vašom okolí. Tutoriálom to ale nekončí, potrápi vás aj zvyšok hry. O to naozaj netreba mať strach.

Hrateľnosť je prakticky totožná ako v Souls hrách. Útok, úskok, opakovať. Zomrieť. Nadávať. Hodiť ovládač do obrazovky. Ísť do Datartu. Vrátiť sa späť domov aj s novým televízorom a ovládačom. A takto to opakovať, až kým hru neprejdete. Aj keď zas, prišla mi o niečo ľahšia. Hráči si však musia dávať pozor na množstvo nábojov, ktoré sa míňali rýchlejšie, ako som si stačil uvedomovať.

To, že hra vyzerá ľahšie, ale ešte neznamená, že aj je a tiež som mal niekoľkokrát obrazovku smrti, čo bolo ešte frustrujúcejšie, než som si myslel, že by mohlo byť. Zo začiatku je totiž boj neuveriteľne pomalý, vaše zbrane sú slabé a náboje sa rýchlo míňajú. A potom to prestane baviť, pokiaľ sa nedostanete vpred – ďalšia vlastnosť hardcore žánru. Ak ste ale v Souls-like hrách dobrí, tak hru dokážete prejsť pod 20 hodín. Čas je ale naozaj len orientačný a závisí len od vašich schopností.

Po grafickej stránke vyzerá Immortal: Unchained perfektne. Jedná sa o indie titul, ale rozhodne by mohol svojou grafickou kvalitou konkurovať AAA produkcii. Všetko funguje naozaj dobre a okrem občasného pretŕčania hlavy postavy cez brnenie som nezaznamenal žiadne vážnejšie bugy. Páči sa mi tiež detail, že nepriateľom môžete v hre odstreliť končatiny, skoro ako v GTA3. Lenže, tu ich nejaká odstrelená noha či ruka neodradí od toho, aby sa vás pokúsili zabiť.

Zvuk aj hudba sú dobré. Dabing je vynikajúci a v cutscénach príjemný, pútavý a najmä zrozumiteľný. Hudba bola dynamická, v závislosti od deja alebo akcie buď jemná alebo akčná, čo jej dodávalo ten pravý nádych. Vďaka nej ani po niekoľkých pokusoch nebolo prechádzanie jednej časti mapy až také repetitívne, ako by tomu bolo celkom bezo zvukov. Rovnako tak sú vysokokvalitné zvuky zbraní a nepriateľov.

Resumé

Aby sme si to zhrnuli, Immortal: Unchained je hra ako stvorená pre fanúšikov hier typu Dark Souls a určite by ju zvládol aj nejaký nováčik, čo tento druh hier v živote nehral, ale chcel by to skúsiť. Hra však môže byť, najmä zo začiatku pomalá. Boj aj postup v hre tak môže po dlhšom niekoľkonásobnom opakovaní tej istej pasáže omrzieť.