Od vydania prvého Division uplynuli skoro tri roky. Hra pri vydaní tvrdo narazila na overhype a čelila kritike pre grafický downgrade, skoro ako ďalšie hry vydané Ubisoftom v tej dobe. Roky však plynuli, zmenil sa hardvér a dnes tu máme Tom Clancy’s The Division 2. Presnejšie, cez víkend sme hrali jeho privátnu betu.
Zo začiatku som mal problémy dostať sa na servery. Trvali asi 5 hodín. Súviselo to s údržbou servera, ale tak to už pri multiplayerových testoch býva. Keď som sa už ale konečne do hry dostal, uvítala ma absolútna novinka v hernom priemysle. Herné menu je plne nadabované – čo je zrejme dôsledok americkej novely zákona. Tá totiž nariaďuje vývojárom, aby pri tvorbe audiovizuálnych diel, akými sú hry, mysleli aj na nevidiacich. Výsledkom je, že každá možnosť a každý malý detail, ktorý ste si v menu vybrali, vám bol oznámený ženským robotickým hlasom.
V Tom Clancy’s The Division 2 sme vymenili zasnežený New York za Washington D.C., okolie Bieleho domu. Pohyby postáv vv hre sú krásne, plynulé, všetko vyzerá veľmi reálne, akoby ste ovládali skutočného človeka. Oproti pôvodnej hre, kde sa postavy pohybovali veľmi stuhnuto, akoby chceli čo najmenej ohýbať svoje kĺby, je to príjemná zmena. Beh, preskakovanie cez prekážky, schovávanie sa za rôzne predmety, streľba z krytu či iné akčné prvky hry vyzerajú veľmi pekne a realisticky. Jediným nedostatkom bety je skutočnosť, že sa nedala upraviť. To si však Ubisoft necháva do finálnej verzie hry.
Post-apokalyptické prostredie je dobre spracované, vyzerá vierohodne, akoby to aj skutočne vyzerať mohlo, ak by sa udiala podobná situácia. Všade kopy odpadkov, vraky áut a samozrejme aj zničené a vyrabované budovy. Ďalšou novinkou je zvýšená rôznorodosť zveri. Už to nie je len o potkanoch a psoch, ale vo Washingtone kľudne narazíte na srnku. Mapa je priestranná, s množstvom zákutí a prechodov, kde môže hráč nájsť loot v podobe surovín, zbraní či iného vybavenia. Každý, kto rád preskúmava svoje okolie sa môže tešiť, keďže mapa je fakt obrovská. V bete bola sprístupnená síce len menšia časť, no aj tá bola dosť veľká na to, aby sa v nej človek stratil.
Čo sa boja a misií týka, tie mi prišli mierne repetitívne. Stále tiež platí, že nepriatelia sú s každým vyšším levelom väčšie a väčšie špongie na náboje. Takže keď niekomu musíte do hlavy vystrieľať dva zásobníky, po chvíli to môže omrzieť. A podobne ako pri iných Clancyovkách, aj tu platí, že stačí podceniť nepriateľa a budete umierať. A budete umierať často, ak hráte sólo a nie s kamarátmi v tíme. Aj keď je hra online, mimo vyhradených zón v uliciach D.C. nestretnete iných hráčov, okrem vašich co-op kolegov. Na stret s ostatnými sú k dispozícii opäť temné PvP zóny alebo naopak bezpečné zóny. Paradoxne ma však hra otravovala hlásením, že niektorý z hráčov potrebuje pomoc. Ak na túto prosbu odpoviete, pripojí vás do jeho hry, z ktorej nejde odísť nijak, než reloadom alebo vypnutím.
Hra má plný anglický dabing, nadabované je teda aj menu. Všeobecne sú dabing a zvuk na dobrej úrovni. Je vidno, že sa dabéri vedeli vžiť do svojich rolí. Len škoda hudby. Tá mi zas prišla monotónna a pri prestrelke alebo v konflikte som mal pocit, akoby na tieto udalosti mali vytvorenú len jednu opakujúcu sa skladbu. Dúfam však, že to platilo len v bete a v plnej verzii bude soundtrack rôznorodejší. Naopak, z grafiky som mal pocit, akoby sa posunula o pár rokov vpred. Farby sú jasné, sýte a vo vynikajúcom kontraste oproti prvej časti, ktorá bola fádna a vyzerala, akoby svet pozostával len z pár rôznych odtieňov. Čo sľubovali tvorcovia v traileri na prvý diel, je tu realitou. A veľmi sa teším na to, ako bude hra vyzerať na One X.
The Division 2 vyzerá zaujímavo a budí dojem, že oproti predchodcovi bude mať väčší úspech. Vývojári z Ubisoft Massive sa zjavne poučili z chýb predošlých, čo je len dobre. S hrou sa snáď nič nestane a zostane taká, ako sme ju videli v bete, prípadne ešte lepšia. Predsa len, vieme, čoho je Ubisoft schopný a čo všetko sa mu už (ne)podarilo.
