RECENZIA Steep – Mierne predražená permanentka do hôr

Herný priemysel je dnes zaťažený na recykláciu. Na svetlé momenty je preto ihneď uprený pohľad hráčskeho publika. Steep mal všetky predpoklady stať sa bielym svetlom nádeje v čiernej tme stereotypu.

Nepočítajúc nekonečné načítavanie je prvý kontakt so Steepom vlažný. Aj keď som sa snažil nájsť si čas na betu, s hrou som sa stretol až v jej plnej verzii, ktorú nájdete v obchodoch. Očakávam skvostnú grafiku, neobmedzené možnosti na svahoch a desiatky hodín pokojného striedajúc extrémneho jazdenia. Rozhliadam  sa okolo hlavnej postavy, snažím sa s ňou zžiť.. (vlastne ani neviem jej meno) a pripraviť sa na skok s veveričím oblekom na lietanie. Hra mi dá rýchlokurz striedania z obleku na lyže, board a padák. Snažím sa rýchlo zapamätať, ktoré tlačidlo čo robí, pretože úvodné video mi teda adrenalín rozhodne nakoplo a vrhám sa na prvý challenge.

Rovnako ako skutočné zimné športovanie – socializácia tomu dáva dvojnásobný zážitok.

Steep by rád bol supersociálnou hrou. Každý trik, každý extrémny moment môžete ukázať svojim priateľom. Ukladať svoje replaye, pozerať ich v slowmo (hej, to ma bavilo asi 10 minút). No, hlavne vyzývať ostatných online hráčov, nech prekonajú alebo zopakujú váš zjazd. Hrať sám je zo začiatku zábava, ale rovnako ako skutočné zimné športovanie – socializácia tomu dáva dvojnásobný zážitok. Pobehujúci neznámi hráči na servery moc o interakciu nestoja. Sú pritom roztrúsený po nekonečnej ploche hernej mapy, takže ich moc ani nemáte šancu spoznať. Pre mňa boli len akýsi nástroj na porovnanie levelu.. kto ho má väčší.

Kamzíky pobehovať po snehu bohužiaľ nečakajte.

Vlažným počtom spoluhráčov to so životom v hre aj končí. Občas vám majú čo povedať hory samotné, no zajace alebo, ja neviem, kamzíky pobehovať po snehu bohužiaľ nečakajte. Predstavte si teda enormnú plochu prírody v Red Dead Redemption bez akéhokoľvek pohybu. No, škoda. Váš skúposlový športovec má ale naopak vo vysielačke ukecaného manažéra, ktorý mu dohadzuje zákazky na natáčanie extrémnych videí. Točenie je občas dokonca okorenené dronom, ktorý vás pri zjazde sleduje. Cením príjemný detail.

Nech je cítiť tá sláva.

Natáčania pre partnerov je ASI postup kariérou hry. Podľa nadšenia manažéra  je odblokovanie challengeu známej značky veľká vec. Ja som wau efekt nemal. Tu začína aj končí najväčší uraz hry. Chýba motivácia odomykať viac a viac hôr. Keď vás v reále, ako športovca osloví GoPro točiť reklamu, je to vo vašej kariére cítiť. Keď TOČÍTE FILM PRE RED BULL, zostane vám viac, ako len prachsprostá helma. V Steep to ale capslockom nepíšu. Zlomové zjazdy kariéry sa stratia v nekonečnom množstve hernej plochy. V prípadnom pokračovaní, by bolo treba popracovať na akejsi ,,fame“ časti. Nech je cítiť tá sláva. Nech tie zlámané kosti z nepodarených skokov stoja za tú bolesť. Hra je celá o pocitoch a atmosfére. A teda, že to zvláda veľmi poctivo a vierohodne. Akurát sa nejak zabudlo motivovať hráča, aby si tu atmosféru vychutnával dlhšie, ako len pár hodín herného času.

Poriadna výdrž prahu bolesti jazdca dojem vôbec nekazí.

Gameplay samotný, mimo rozplývania sa nad skvelým soundtrackom a zapadajúcim slnkom, je celkom príjemný. Napriek tomu, že sa hra vydala skôr cestou simulácie ako arkády, nie je jej hranie utrpením. Ubisoft bral ohľad na to, že ide stále o videohru a nenápadná asistencia vyhýbania stromov, prípadne poriadna výdrž prahu bolesti jazdca dojem vôbec nekazí. Práve naopak. Pri páde alebo chybe máte možnosť ihneď a bez čakania reštartovať závod/zjazd. Pohybovať sa po mape je otázkou pár sekúnd. Stačí vybrať ktorýkoľvek challange a hra vás instantne spawne pri jeho štarte. Po pár chvíľach hrania ich budete mať toľko, že sa vďaka nim budete môcť spawnúť takmer kdekoľvek. Slovo takmer zase vypĺňajú jazdy helikoptérou. Tie sa kupujú a dostanú vás úplne kdekoľvek. Akože absolútne kdekoľvek.

Bojím sa, že ani DLC nepredĺži životnosť potenciálne skvelej hry.

Je Steep SSX? Nie, skôr Shaun White Snowboarding. Steep je Skate v zimných športoch. Predvádzanie trikov sa drží aspoň trochu reality. Nečakajte 16 trojitých sált v jednom výskoku. Čo znova, nie je na škodu. Škoda je akurát smerovanie hry v aktuálnom stave. Ubisoft si už brúsi zuby na DLCčká, ktoré prinesú nové športy. Sánkovanie, alebo akýsi paragliding s motorom. Na pláne sú (neverím) kilá zbytočného oblečenia pre bezmenných jazdcov.. Bojím sa, že ani DLC nepredĺži životnosť potenciálne skvelej hry. Open world so zimnými športami znie super, akurát to bolo treba dotiahnuť. Viem si predstaviť  horské mestečká, ktoré by neboli mestá duchov ako teraz. No, plné chillujúcich NPCčiek pri čaji alebo varenom víne s klobásou. Z Red Dead by v prípadnej budúcnosti možno nevadilo prebrať aj hrateľné minihry pre online hráčov. Už len blbé guľovanie mohla byť sranda. 

Resumé

Na záver teda len skromné zhrnutie, pre mňa veľmi očakávanej hry. Možno až príliš. V prvom rade si treba ujasniť, že Steep nie je zlá hra. Vôbec nie. Je to skvelá hra, ktorá sa asi stratila vo svojom pokuse o megalomanstvo. Nekonečná herná plocha, neutíchajúce challange, striedanie dopravných prostriedkov.. Toľko možností, že sa v nich nakoniec stratíte ako v Disneylande a začnete sa nudiť. Značka má ale veľký potenciál. Pokojne sa môže hra rozšíriť aj o letné športy. No, ani to nemusí, pri tejto forme hry, byť dostatočné pre udržanie hráčov na veľký počet herných hodín. Trvanlivosť Steepu je jeho najväčšia Achillova päta a práve kvôli nej, bohužiaľ, iba dokrivkáva do cieľa.