RECENZIA Crash Team Racing Nitro-Fueled

Po 20-tich rokoch sa nám dostalo remaku veľkého Naughty Dog finále, pre mňa najlepšej PlayStation značky: Crash Team Racing. Chodil som kvôli nej nonstop ku kamarátovi, aby sme mohli pretekať. Cez víkendy som vstával skôr, aby som si mohol čo najdlhšie podmaniť televíziu v obývačke. Toto všetko preto, aby som si dnes uvedomil, že som lama?!

Pred vydaním CTR-ka som si poctivo pripomínal skratky a triky z vtedy (myslel som si) dohranej hry. Čakal som, že ako chytím (tentokrát) Xbox ovládač do ruky, ku Oxidovi prefrčím bokom, že sa ani nenazdám. Mýlil som sa. Hra už na medium obtiažnosti je naozaj náročná. Všade o tom čítaš, ale čo to do pekla znamená? Čo môže byť ťažké na tom ísť motokárou cez 5 minútovú trať? Rád odpoviem: Crash Team Racing neodpúšťa.

Okej. Úvodné, povinné kolečko plačkania nad náročnosťou hry je za nami. Poďme sa vrhnúť na ňu samotnú. Pokiaľ si hral pôvodné CTRko, už úvodné videjko bude pre teba extrémne príjemná rana nostalgie. Za tých pár dní na recenziu som sa nevedel zbaviť titulnej znelky a vlastne doteraz, keď si na ňu spomeniem, mi hrá v hlave.

Nejde ale o čisto rovnaký soundtrack ako pred dvoma dekádami. Je remastrovaná a citeľne vylepšená. Na prvé vypočutie môže javiť dojem, že je to rovnako kvalitná skladba, akú si počul v menu ako malý. To bola pre Beenox zrejme tá najťažšia úloha. Vytvoriť hru, ktorá sa bezproblémovo zaradí do štandardu roku 2019, no oldschool hráčom zároveň dodá feeling roku 1999 v každej jej časti. Za mňa sa táto dvoj-úloha podarila na platinovú relikviu.

Adventure, čiže príbehový mód, ponúka Klasický a Nitro-Fueled režim. Tento podtitul, ktorý nesie remastrované CTR-ko znamená, že môžeš aj v príbehovom móde využívať nové možnosti, ako zmenu postáv alebo ich vizuálne vylepšovanie. Na PSX si si vybral postavu raz a tam to aj skončilo. Tu, ak sa ti bude zdať napríklad Crash pomalý, môžeš vyskúšať náročnejšie postavy. Achievementy neobmedzuje ani jedno. Priebeh samotného Adventure módu je potom úplne rovnaký. Totožný počet tratí aj bossov. Najžhavejšie Nitro-Fueled novinky ťa čakajú totiž v iných módoch.

Docela ma ale prekvapilo, ako krátky je pôvodný Adventure mode. Percentá za úspešnosť nabiehajú na pomer dnešných hier značne rýchlejšie. Dajú sa kontrolovať v ikonických Save/Load obrazovkách, ktoré sú v hre už iba na imidž. Všetko sa samozrejme sejvuje automaticky a teda nové CTR po tebe nechce, aby si po každej úspešnej trati myslel na to, ako si úspech saveneš.

Pôvodných, niečo pod 20 tratí, prebehneš na easy ku hlavnému bossovi do dvoch hodiniek. Zdržovať ťa budú iba loading screeny, ktoré sú na Xbox One S aj One X popravde dosť dlhé. Medium, ktorý je teda o podstatne veľký skok náročnejší ťa potrápi samozrejme dlhšie. Hlavne kvôli nutnosti neustále opakovať trate. To aj na dohranie na 100% musíš, ako je u Crasha zvykom, spraviť viac krát. Hard je už potom vyslovene hardcore Dark Souls hranie. Bez srandy. Keď som sa naučil, ako túto hru hrať, no na trati sa mi v kariére nedarilo, pre zachovanie funkčnosti redakčného hardwaru som sa išiel radšej odreagovať do online režimu.

Sú samozrejme výnimky, ale môžem vo všeobecnosti povedať, že je proti skutočným ľudom pretekať oveľa jednoduchšie a zábavnejšie. Neviem veľmi opísať, čo mi na botoch vadí. Raz sú absolútne sprostí, že aj na hard obtiažnosti nevedia, že treba skákať aby zhodili zo seba TNT, alebo im úplne prekopne a v ich spiknutí ti jednoducho medzi nimi pretekať nedovolia. Takto schizofrenických botov som v modernej hre ešte nevidel. Musíš im jednoznačne utiecť do odstupu z prvého miesta a ísť si svoju bezchybnú Power Boost jazdu v drifte. Jop, vitajte v Crash Team Racing Tokio Drift.

CTR nie je o jazde dopredu a zbieraní zbraní z krabíc. Je to o neustálej jazde v šmyku, čím generuješ vlastné turbo, ktoré musíš na 3 krát v správnej sekunde aktivovať. Prv to znelo jednoducho. Potom zistíš, že to až také ľahké nie je, až kým neprejdeš do tretieho štádia, kedy ti jazda rovno príde absolútne neprirodzená. To si teraz ale nerobím srandu.

Keď vidím niekoho ísť normálne na plyne, bez toho aby psychopaticky poskakoval a snažil sa ísť šmykom aj po rovine, dostávam nervy jak môj učiteľ na autoškole, keď som nevedel kedy preradiť. Vďaka tomu je ale CTR  hra aj pre PRO hráčov. Keď sa podarí dokonalý úsek, za ktorý by sa ani speedrunner nehanbil, ten pocit zadosťučinenia je úžasný. Preto odporúčam hrať hru na prvý krát aspoň na mediume. Síce sa naučíš mnoho vulgárnych novotvarov, možno nadobudneš trestného oznámenia od susedov, no ten pocit blaženosti za získanú trofej je naozaj niečo, čo som už dlho v hrách nezažil.

Multiplayer sa v tejto recenzii síce už jemne načtrol, no vrátim sa k nemu rád. V pôvodnom CTR-ku, okrem lokálneho, nebol žiadny multuplayer. Preto online časť je v Nitro-Fueled úplnou novinkou. Za odjazdené preteky získavaš Wumpa Coin (by ma zaujímalo, jak by to nazvali v Maxihre… jabĺčkové mince?) prvý krát predstavené až v Crash Tag Team Racing. Tie sa zrátavajú z offline aj online hier a sú platidlom za všetky customizačné predmety v hre.

• ODPORÚČAME: RECENZIA Crash Bandicoot: N.Sane Trilogy

Ale neboj sa, zatiaľ žiadne mikrotransakcie. Mince sa kúpiť nedajú! Ich počet získavaš podľa rôznych pravidiel. Pri online sa napríklad za každého reálneho hráča násobí multiplierom x10. Tu ale narážame trochu na problém platformy. Neverím síce, že by bolo málo xboxerov hrajúcich Crasha. Obzvlášť nie v tejto dobe, keď zažíva najextrémnejší hype. V lobby mi ale hľadalo protihráčov relatívne dlho a aj tak sa málo krát ich počet naplnil. Hra prázdne sloty supluje botmi. Battle mód online je tak na Xboxe celkom smutný. Musím si zrejme nájsť skutočných kamarátov ? a nespoliehať sa na matchmaking alebo využiť lokálny multiplayer až do 4 hráčov.

Počkaj – aký Battle mode? Ha! Na túto vlastnosť CTRka som pôvodne úplne zabudol. Okrem pretekov je v Crashoch aj súbojový režim, kde napríklad zbieraš kryštály alebo bojuješ o vlajky. Tieto módy sú naozaj skvelo spracované a sú ohromná zábava aj mimo odreagovania od neustáleho pretekania. Tak, ako všade okrem Adventure módu, sú mapy aj módy remastrované z viacerých hier. Okrem Crash Team Racingu ťa tak možno prekvapí silný repertoár obsahu aj z Crash Tag Team Racing, ktoré si možno ani nikdy nehral. Dokopy hrajú úžasný duet a Nitro-Fueled je tak naozaj Na-Fullované.

Pri grafike sa nemáme o čom baviť. Je to dokonalé. Nové animácie, nové postavy alebo nové trate, ktoré majú s pôvodnými spoločnú akurát samotnú trasu po ktorej ideš. Všetko je po vizuálnej stránke dotiahnuté, až pretiahnuté, do dokonalosti. Čo niekomu ale môže brnknúť na strunu je 30 FPS lock. Zrejme pre zachovanie multiplatformovosti alebo skrátka lenivosti. Napriek tomu crossplatform multiplayer bohužiaľ nečakaj. Vytrieskať PSkárov v Crash Team Racingu online by bola, že veľká vec. Škoda.

Posledné kolo, teda vyhodnotenie

Kúpiť, či nekúpiť? Jé-mi-né, ani neváhaj! Popri cene 30tich eur je táto hra napráskaná obsahom, že chce až utiecť z krabice jak v úvodnom videu. Dokonca budú počas leta live eventy na nových (jop, ešte novších!) tratiach, kde môžeš získať (zdarma) nové postavy v podobe Grand Prix módu Ak je otázka, či kúpiť CTR-ko aj z niečoho iného ako nostalgie, za mňa odpoveď stále áno.

Môžeš sa pretekať za 20 eur s LEGO autíčkami vo Forze alebo sa skilliť v staronovom kráľovi motokárového racingu. Ak to mám brať lokálno-relevantne, Crash je u nás absolútny pojem. Nabudúce keď prídem na byt kde bude konzola, budem nejak automaticky očakávať, že okrem Tekkenu a FIFI bude v knižnici práve Crash Team Racing. Môžeme dať vtedy match.