RECENZIA Skylar & Plux: Adventure on Clover Island

Mario a Luigi, Sonic a Knuckles, Ratchet a Clank alebo Jak a Daxter. Poznáte všetkých? Plošinovky v minulosti priniesli niekoľko nezabudnuteľných dvojíc, ktoré pretrvali dodnes, aj keď žáner na dlhý čas upadol do limba. Na obzore je ale ďalšia dvojica, tentoraz v hre Skylar & Plux: Adventure on Clover Island.

Už v prvých minútach hrania je cítiť, že sa Skylar & Plux inšpiruje niekoľkými klasikami vrátane Mario64, Ratchet & Clank a Crash Bandicoot. Tentoraz máme dvojicu v podobe odvážnej vesmírnej mačky Skylar a ukecaného papagája Pluxa. Mačka sa dostala na ostrov nehodou–náhodou, pri úteku z vesmírnej stanice ovládanej zlým CRT-čkom (deti 90-tych rokov si spomenú).

Keď dopadá na Clover Island, nájde ju Plux a dvojica zakrátko prichádza ku kráľovnej, ktorú treba zachrániť a oslobodiť. Ona sa vám za odmenu síce odvďačí, ale okamžite vás zavalí úlohou – musíte nájsť kamene, ktoré CRT rozhodil po troch rozličných častiach ostrova, kam tiež ukryl deti kráľovnej. Celkovo ich má 51 a oslobodiť ich všetky je taká bočná úloha, ktorá predlžuje gameplay.

Každá z troch častí ostrova vyzerá inak a autori tak vlastne prezentujú kapitoly príbehu. Prvá časť sa začína v lesoch, z ktorých sa hráč postupne dostane až na zasnežené vrcholce hôr. Tu uvidíte, že level design nenechali tvorcovia na náhodu a keď aj náhodou spadnete, ešte to nemusí znamenať koniec. Vždy si totiž môžete dopomôcť klzákom (jetpackom) a dopadnúť tak napríklad do lesa, skade musíte znova prejsť známe miesta. Pri oslobodzovaní detí kráľovnej sa mi to neraz stalo.

Zaujímavé tiež je, že každá časť ostrova ponúka Skylar inú superschopnosť. Napríklad v druhej časti, ktorá sa odohráva na púšti a neskôr v džungli, môžete na niektorých miestach ovládať čas, vrátiť ho späť do dávnej minulosti a pomôcť si tak v prejdení zdanlivo nezdolateľnej prekážky. Xboxeri si pri tomto elemente určite spomenú na Quantum Break, ktorý bol práve o manipulácii (a deštrukcii) času.

Ach, len keby manipulácia času fungovala aj pri načítavaní! Jedna vec, ktorá predlžuje gameplay, je loading. Ten úvodný mi trval až 2 minúty a 37 sekúnd a tak som mal právom pocit, že hra zamrzla hneď pri načítavaní. Chvaľabohu, takto dlhý loading hráčov nudí len pri zapnutí hry. No a potom si ešte chvíľku človek počká pri načítavaní uloženej pozície, tam to vychádza na ~21 sekúnd.

Po načítaní ale hráča poteší pekná animovaná grafika so žiarivými, sem-tam pastelovými farbami. Je to vlastne taký ten typický moderný animovaný štýl, aký využíva aj napríklad Slime Rancher. Dopĺňa ho aj tematické audio, ktoré pozostáva z dvoch vecí – zo soundtracku a z monológov ukecaného papagája Pluxa, ktorý komentuje všetko. Jeho reči zvyknú pobaviť, minule sa mi ale hra zabugovala a Plux opakoval jednu a tú istú repliku. Na(ne)šťastie len dokým som nespadol do pieskov času.

Resumé

Skylar & Plux je ďalším prírastkom do rodiny ožívajúceho žánru plošinoviek. Svojim spracovaním hra isto pripomenie staršiemu publiku klasiky, z ktorých viaceré sa tento rok dočkali nových pokračovaní alebo remastrov. Hra z nášho regiónu však svojim spracovaním nezaostáva za zvyškom sveta. Má dobre prešpekulovaný, polootvorený svet, v ktorom sa okrem skákania stretneme s rôznymi hlavolamami, superschopnosťami a spŕškou nepriateľov. Čo sa dĺžky týka, zodpovedá žánru a hra sa dá reálne prejsť za jedno poobedie (~4,5 hodiny). V praxi to ale potrvá dlhšie, pretože tu je zachraňovanie detí kráľovnej a nepriatelia zvyknú uberať poriadnu dávku zdravia. Napríklad pasáž v ľadových horách som prechádzal zhruba 17 krát, než som ju „dal“.