RECENZIA: Call of Duty: WWII (Filmová kampaň)

Po zmiešaných názoroch na posledné Call of Duty z budúcnosti sa vraciame do nedávnej histórie. Zverstvá druhej svetovej vojny nám, tentokrát, pripomína Sledgehammer. Jeho pokus o predstavenie nám nádychu WW2 z pohľadu vojaka Danielsa nás rozhodne zaujal a v rámci Xboxeru sme ho nechceli nechať nepovšimnutý. Poďme si rozobrať najnovšie COD ako singleplayerový filmový titul. Bez zbytočných zombíkov a kritizovaného multiplayeru. Psst, už to začína. Podaj mi tie pukance.

Po nalodení sa do hry ťa príbeh vylodí v Normandii. Ak si dával na dejepise pozor, ide o základný kameň, kedy sa zobáčik na váhe konečne začal trepotať smerom od nemeckej dominancie. Zúfalý beh po pláži smerom ku nacistickým opevneniam je v hre ukázaný skvele. Pomáha tomu aj zoznámenie s postavami v krátkej scéne ešte na palube člnu. Cutscény sa snažia vyzerať prirodzene a menej cutscénovo vďaka možnosti jemného otáčania kamery počas ich prehrávania. V niektorých momentoch kampane nájdeme aj staré známe quick time eventy (QTE). Grafika z cutscén relatívne príjemne prejde z nextgen CGI grafiky do skutočného gameplayu. Predpokladať, kedy chytiť ovládač späť do ruky, sa dá ale ľahko.

Hra dáva pocit, že vojna naozaj prebieha a netočí sa všetko len okolo teba.

Príbehová kampaň sleduje vojenskú službu vojaka slúžiaceho v jednotke mariňákov z Ameriky. Keďže hra sa snaží hrať silno na emočnú strunu, čakali sme vyhrotenejšie rasové, či nenávistné narážky voči černochom a Nemcom. Tie v hre síce sú, ale napriek dobe sú stvárnené celkom jemne. Občas sa dokonca niektorý ten nemec môže vzdať a vy môžete rozhodnúť o jeho osude. Skončí s americkou guľkou medzi očami, alebo si zaslúži druhú šancu na život? Pekný moment bol, keď americký vojak zrušil svojho kolegu po urážke nemeckého, že aj on je len syn svojho otca a matky. Možno otec ďalšieho syna. Len tak. Počas gameplayu – mimo cutscény. Možno detailík, no kvapky tvoria more.

Ak vás triedna učiteľka nezobrala do Osvienčimu, nemala rada vašu triedu.

Samotný gameplay je už klasická CoD tunelovka. Nečakaj, že sa ocitneš na obrovskom bojisku, kde si budeš pobehovať a skúšať schopnosti nepriateľovej umelej inteligencie. Nie je zlá, no na štandardnej obtiažnosti vedia prehliadnuť aj do oka bijúce veci. Obzvlášť pri stealth misiách majú toleranciu nastavenú celkom vysoko. Hrateľnosti to ale neubližuje, skôr naopak. Neustále loadovanie posledného checkpointu ako legendárnom Call of Duty 2  predsa zábave príliš nepridáva. Pre masochistov je tu potom obtiažnosť až do veterána. S istou sebazáchovou sa dá príbeh duchovného remaku 2ky v podobe Call of Duty WWII prejsť na pár pokusov.

Pokiaľ sa bezhlavo nerozbehneš medzi nepriateľov, na bežnej obtiažnosti zvládneš príbeh ľavou zadnou.

Podstatnou zmenou je však návrat ku životom. Daniels už má normálny ukazovateľ zdravia, ktoré si dopĺňaš lekárničkami. Teda už nestačí ísť za roh, vyplakať krvavé oči a s pocitom nedotknuteľnosti sa vrhnúť na rotu náckov. Vítanou novinkou je, že ti v prípade potreby hodí lekárničku priamo počas bitky vojnový kolega, podobne ako náboje alebo granáty. O doplnenie zásob stačí zakričať. Pocit z kooperatívneho hrania to síce neprináša, no rozhodne sa vďaka tomu necítiš na fronte sám. Keď sme už pri priateľoch v zbroji – ich úroveň AI je nastavená celkom príjemne. Najväčšiu robotu si musíš samozrejme odmakať sám, no neraz sa nám stalo, že cieľ ktorý sme si vyhliadli zrazu padol v kaluži krvy.

Za všetko nemôže Elon Muskov plameňomet. Rozpútať ohnivé peklo vieš v hre aj ty.

Rozmanitosť je slovo, ktorým by sme opísali príbehovú kampaň posledneho Call of Duty. Topánky na zem je hlavné heslo WW II, keďže hráči už boli vesmírnych bitiek presýtený. No predsa len tie nezbedné nôžky počas celého príbehu na zemi neobstoja. Našťastie. Tanková vojna vďaka zníženému pohľadu a vyššej obtiažnosti pôsobí naozaj uveriteľne. Rovnako tak poteší byť členom americkej letky. Nemôžme síce hovoriť o prepracovaných simulátoroch tankov a už vôbec nie lietadiel, no ako spestrenie je to rozhodne úžasná výhoda.

Misie mimo pozemných bitiek sú skôr kozmetický bonus. Že tam ale vôbec sú, je dôležitou súčasťou hry.

Celkový dojem hry vytvára samozrejme aj grafika a zvuk. Obe sú na veľmi dobrej úrovni. Hudba sa tu neprehráva za každú cenu, hráči zažijú aj pocit toho temného vojnového ticha. Na internete je síce mnoho grafických porovnávaní s Battlefieldom, no už sme si zvykli, že Call of Duty nikdy nebolo o vyšperkovanej grafike do absolútnych detailov. Ide o celkový zážitok, ktorý zvláda posledné Call of Duty na výbornú.

Resumé

V rámci zhrnutia len zopakujeme, že sme sa dnes pozreli čisto iba na kampaň hry. Do multiplayeru sa dá po novom stiahnuť mapa Prahy v novom DLC Resistance, pomenovaná po operácii Antropoid. Prípadne sa dá zabaviť celkom obľúbeným módom Nazi Zombies, ktorí pôsobia ešte hororovejšie, než v predošlých hrách. My sme si ale dali čisto filmový maratón 2. svetovej vojny, prerozprávaný Sledgehammerom v novom Call of Duty. Zážitok to bol skvelý. Určite sa nenechaj oň pripraviť hejtermi, ktorých má značka CoD neúrekom. Kampaň je naozaj vynikajúca. Dĺžkou ale predsa len filmová.

• Call of Duty: WWII si môžeš objednať cez ProGamingShop.sk
• Call of Duty: WWII si môžeš objednať cez SuperGamer.cz