RECENZIA 11-11: Memories Retold

Štúdiá Aardman Animations a Digixart spoločne priniesli ďalšiu hru zo žánru príbehoviek. Tentoraz z prostredia prvej svetovej vojny: 11-11: Memories Retold.

11-11: Memories Retold nám ponúka možnosť prežiť unikátny vojnový príbeh z pohľadu dvoch ľudí z dvoch znepriatelených krajín. Kurt prichádza na front kvôli správe, že jeho syn je nezvestný. Henry je pre zmenu nádejný mladý kanadský vojenský fotograf, ktorý sa chce zapáčiť vysnívanému dievčaťu. Aj to ho motivovalo prijať povolávací rozkaz. Na front obaja nastúpia 11. novembra/listopadu 1916. Presne dva roky pred koncom vojny.

Na to, že ide o príbehovú adventúru, je žiaľ hra veľmi krátka a dá sa odohrať za chabých 5 hodín. Ak ste ale náhodou perfekcionista a chcete v hre získať všetky zberateľské veci, pripočítajte si k hraniu asi hodinu navyše. To je ale veľmi málo. Napredovanie v príbehu však dalo zabrať kvôli technickým aspektom hry. Hráči majú sem-tam niečo urobiť alebo nájsť na mape. Vizuálny štýl grafiky to však nesmierne sťažuje, pretože nájsť osobu, čo je rovnaká machuľa ako ďalších 5 na obrazovke vás po 10-minútovom točení sa dookola a behaní po mape prestane baviť.

Nájdete tu však aspoň nejaké jednoduchšie minihry, prevažne kartové hry. Tak, ako si vojaci krátili čas v zákopoch, si ho môžete krátiť aj vy. Po výhre vás odmenia nejakým tým zberateľským kúskom. A keďže ide o príbehovku, nesmie chýbať ani rozhodnutie, ktoré ovplyvní dej. Veľa ich tu síce nie je a úprimne si ani nie som istý, či mali nejaký radikálny dopad na koniec hry.

Hra má 3D vizuál „maľovaný“ vodovými farbami a pohybuje sa. V konečnom dôsledku budí jednoduchý dojem, akoby sme pozerali na obraz. Nápad je to dobrý, je to unikátne, ale v konečnom dôsledku nie je veľmi pekná alebo čitateľná. Čo sa ovládateľnosti týka, je primitívna a ľahká na zapamätanie si, no kamera je kostrbatá a jej pohyb a umiestnenie na obrazovke nie je vždy to najlepšie. Počas hrania sa pravidelne strieda medzi našimi hrdinami, čo niekedy môže pôsobiť chaoticky alebo mätúco.

Zvuk musím pochváliť, ale aj vytknúť. Postavy používajú vlastné jazyky, teda aspoň v hovorenej reči. Keď rozpráva Kurt, má krásny nemecký prízvuk a reč. Rodený nemec, za ktorého by sa Angela nemusela hanbiť. Keď však premýšľal a písal list domov, v hlave hovoril profesionálnou britskou angličtinou. A to je dosť zvláštne. Ktovie, čo stálo za týmto rozhodnutím.

Resumé

Aby som to zhrnul, 11-11: Memories Retold je zaujímavá, avšak príbehovo celkom mŕtva hra. Tému vybrali vývojári veľmi dobrú a až na pár prípadov neokukanú. Avšak grafický koncept hry a dĺžky hernej doby v porovnaní s cenou viac ako odrádzajú. Ak by štúdio zapracovalo na obsahu a pridalo viac akcie ako len chodenia a rozprávania s ľuďmi, tak to mohla byť oveľa lepšia hra.