RECENZIA Yakuza: Like a Dragon
Už pred vydaním konzol Xbox Series X|S sme vedeli, že sa ich vydanie nezaobíde bez novej gangsterky, na ktorú podaktorí dlhodobo vyčkávali. Nie, reč nie je o počine poľského CD Projektu, ale o Yakuza: Like a Dragon od japonského štúdia SEGA.
Microsoft si tentoraz ako launch titul svojich nových konzol zadovážil najnovší diel série, ktorú v minulosti odmietal. Séria sa mohla dostať na Xbox oveľa skôr, ale Microsoft sériu odmietol s tým, že pre ňu nevidel potenciál na západnom trhu. Čo je celkom prekvapivé, pretože ten istý Microsoft sa v tej dobe snažil presadiť konzolu aj v Japonsku, a s Xbox 360 to naozaj rozbalil. A tak sa na dlhé roky stala Yakuza exkluzívnou značkou PlayStationu. Karta sa teraz obrátila; Yakuza Like a Dragon totiž zamieri na PlayStation 5 až budúci rok.
Lenže čo je to vlastne tá Yakuza? Japonské GTA?
Hmm, yakuza je japonská mafia, čiže asi to bude nejaká gangsterka… Žeby japonské GTA? Pre neznalého hráča, ktorý sa potýka s touto sériou poprvýkrát, to tak môže vyzerať. Predsa len je pravda, že japonci si potrpia na vlastnej výrobe, a západnej tvorbe dôverujú menej, takže ani predstava japonského GTA nie je na míle vzdialená tomu, čo by mohlo byť.
Takže je to japonské GTA?
Nie tak celkom. Totiž, kým Grand Theft Auto ponúkalo prakticky vždy iné, samostatné príbehy, Yakuza dlhé roky sledovala príbeh Kazuma Kiryu, a až v novej hre Like a Dragon predstavuje úplne nové herecké obsadenie aj s novou hlavnou postavou. Čo je veľké plus, pretože práve Like a Dragon môže byť vašou prvou vstupenkou do japonského podsvetia, a užijete si ju aj vtedy, ak ste predošlé hry nehrali.
Hlavnou postavou je tentoraz Ichiban Kasuga, ktorý už od malička uznával a snažil sa dostať do klanu Arakawa, kde si ho obľúbil samotný boss Masumi. V minulosti mu zachránil život, teraz je však na čase, aby mu Ichiban svoj dlh splatil tým, že prevezme zodpovednosť za čin, ktorý sa nikdy nemal stať. Po dlhých 18 rokoch vychádza z basy, len aby zistil že svoj čas za mrežami strávil celkom zbytočne.
Hra berie príbeh seriózne, a to do takej miery, akú som nezažil ani u západných produkcií. Nie je totiž nič neobvyklé, ak jedna cutscéna trvá pomaly tak dlho ako priemerné YouTube video, a vy sa pristihnete ako hľadáte najbližší popcorn či tortilla chipsy. Na PlayStatione nič neobvyklé ale na Xboxe je to minimálne pre mňa novinka.
V cutscénach sa pritom nerozoberá len to, čo sa deje tu a teraz, ale aj udalosti odohrávajúce sa v minulosti, v detstve či dokonca v mladosti samotného bossa Masumiho. Skrátka táto hra to myslí seriózne nielen s príbehom súčasnosti, ale aj s priblížením backstory. A to dokonca až tak, že Rockstar či Gearbox by na tom dokázali postaviť nejeden prequel.
No hoci príbehové scény obsahujú hromadu dialógov, ostatok sveta už stavia skôr na akomsi tradičnom japonskom recepte typickom napríklad pre handheldové hry ako je Pokémon. Čiže môžete vstúpiť do obchodu, nakúpiť si tam potraviny, a celá konverzácia prebieha formou textov v spodnej časti obrazovky, s občasnými zvukmi typu „Hej“, „You“ alebo „Konichiwa“. Toto je vec, ktorá je pre japoncov úplne obvyklá, no stať sa to v Cyberpunku, už by sa to bralo ako lenivosť vývojárov.
Inak keď som už naznačil to vstupovanie do obchodu, Yakuza ponúka naozaj dômyselne prepracované interiéry a ekonomiku. Ono to vlastne ani nevyznie nejak prekvapivo, ak ste mafián a výpalníctvo je vašou bežnou rutinou. Ale na pomery hry ma naozaj prekvapilo, keď som išiel večernými uličkami Yokohamy a zažil tam to, čo človek zažíval v piatok večer pred lockdownom na bratislavskej Obchodnej. Tmu prehlušujú jasné neóny a vysvietený interiér potravín, reštaurácie, či baru, z ktorého vyjdú dvaja opilci pripravení vybaviť si čokoľvek s kýmkoľvek, ručne-stručne.
Áno, Yakuza je postavená na pästných súbojoch, pričom tentoraz už neprebiehajú bitky v reálnom čase, ale vôbec poprvýkrát to séria skúša s ťahovým bojovým systémom známym najmä z JRPG žánru. Spočiatku je tento systém postavený len na jednej postave, ale v príbehu si začnete formovať svoj mini-klan, a v súbojoch tak viete používať až štyri postavy.
So súbojovým systémom sú previazané aj možnosti výberu zamestnania pre svoje postavy, čo je inšpirované class systémom známym z RPG. Ibaže tu je naozaj reč o hlavnom pracovnom pomere, a taká barmanka vie, ako premeniť fľašu šampusu na nie-tak-celkom-vodné delo. Od výberu povolania pre svoje postavy sa menia aj ich možnosti využitia v súbojoch, ako aj pojatie špeciálnych útokov, ktoré môžu mať nielen reálny, ale aj fantasy nádych. Alebo napríklad môžete vziať bicykel a hodiť ho po svojom súperovi.
A keď som už načal tie barové aktivity, tak samozrejme hra ponúka rôzne formy bočných aktivít vrátane karaoke, závodov motokár, hrania starých SEGA hier na automatoch, či možnosť navštevovania školy. V našich končinách je asi nemysliteľné, aby sa gangster venoval spomínamým činnostiam, ale japonci sú japonci.
Pokiaľ ide o grafiku, tam myslím že stačí vidieť cit pre detail na screenshotoch v tejto recenzii. Inak, čo sa vizuálnej kvality týka, hra ponúka rôzne grafické nastavenia. Na Xbox Series X hra ponúka 1440p 60fps alebo 4K 30fps. Na Xbox Series S ponúka na výber medzi 900p 60fps a 1440p 30fps. To posledné menované tiež platí pre Xbox One X, a na Xbox One S hra pobeží v 900p 30fps.
Tak ja nevjem uš. (Resumé)
Yakuza: Like a Dragon je presne tá hra, ktorá môže byť riskantnou voľbou. Buď si ju úplne zamilujete vďaka tomu, ako veľmi sa odlišuje od západnej produkcie, alebo si budete trieskať hlavu o stenu preto, že ste očakávali niečo GTA-čkové. Faktom je, že táto hra je úplne inou gangsterkou, než na akú ste zvyknutí, a možno by nebolo na škodu predtým, ako si ju zahráte, vyskúšať staršie diely cez Xbox Game Pass.
Yakuza: Like a Dragon
Celkový verdikt
-
Hrateľnosť
-
Trvanlivosť
-
Grafika
Si xboxer a chceš dostávať echo o tom najpodstatnejšom z Xbox sveta? Sleduj nás na Facebooku a Instagrame.
