RECENZIA Sonic Forces

Klasiky našeho mládí dostali konečne priestor na moderných konzolách. Na PlayStation sa vrátil Crash, Xbox získal nového hrdinu v podobe Super Luckyho a Nintendo Switch dáva priestor Mariovi. Chýba tu však ešte jedna postavička, ktorú sme dlho nevideli – Sonic.

Modrý ježko, ktorý stelesňuje speedrun, si to v roku 2017 namieril na konzoly hneď dvakrát. Najprv v oldschoolovke Sonic Mania a teraz v modernom, novom pokračovaní Sonic Forces. S novým príbehom, novou grafikou a čerstvými tvárami.

Tou najčerstvejšou je hráč. Najnovší Sonic sa totiž inšpiruje dnešnou dobou sociálnych hier a tak si môže každý vytvoriť svojho avatara, s ktorým bude behať po svete, ktorý ovládol Eggman. Avatar je plne prispôsobiteľný, na výber je pohlavie, živočíšny druh, tvar a farba očí, rôzne časti oblečenia a farba srsti. No a nechýba ani možnosť vybrať si svoj Wispon – zbraň, ktorá okrem streľby pridáva špeciálne schopnosti. Hlavnej postave sa dá dokonca zvoliť aj hlas.

Je to Sonic? Alebo Sonic z alternatívneho vesmíru?

Čo je na jednu stranu fajn, na druhú stranu Sega nevyužila tento RPG prvok dostatočne dobre. Hlavná postava má totiž vlastný príbeh, minulosť, odkrývajú ju však len tradičné postavy ako Knuckles, Tails a ďalší v cutscénach a prestrihových rozhovoroch pred misiami. Vaša postava, alias „Nováčik“, za celú hru zo seba nevydá jediné slovo. Napriek tomuto nedostatku je ale dobre zakomponovaný do hlavného deja. Eggman sa vrátil a vďaka záhadnej sile je ešte silnejší, než kedy predtým – snaha odporovať mu skončí prehrou a Sonic sa stratí. Netrvá dlho, než demotivovaná partia prehrá všetko a Eggman ovládne celú planétu.

Knuckles a ostatní to nechcú nechať tak a pripravujú sa na veľký boj, v ktorom postupne získajú svoju planétu späť. A tak na hráčov čaká hromada levelov, ktoré sú o bežaní, ničení robotov a zbieraní mincí. Občas to oživia nejaké tie quicktime eventy, bonusové levely, EX levely, SOS misie (vráť sa tam, kde si bol a zabehni trasu) a boss fighty.

Hra nemá online multiplayer, no ponúka niekoľko online funkcií. Zaujímavým oživením je možnosť požičať si cudzieho avatara a hrať zaň, alebo misie. Hra tiež dáva možnosť plniť Misie – permanentné a denné. Teda mikroúlohy, za ktorých splnenie dostanete nové oblečenie alebo XP boost. Takýto boost na rýchlejšie levelovanie (za ktoré odomknete ďalšie itemy) plynie okamžite a to aj v menu a počas loadingov. A samozrejme aj počas zdĺhavého procesu odomykania itemov, kde sa niekedy preklikávate itemami tak dlho, ako vám trvalo prejdenie levelu.

Čo hre nemožno vytknúť, je pekné grafické spracovanie jednotlivých levelov. SEGA využila potenciál hardvéru a tak môžeme hrať Sonica aj z iného uhlu, než z pohľadu z boku. Hra si prispôsobuje grafiku podľa potreby, najčastejšie sa kamera mení podľa situácie v priebehu hrania. Občas ale narazíte na levely, ktoré sú plne v 3D, v tradičnom 2D alebo z vtáčej perspektívy. Jednotlivé pasáže tiež oživujú minihry ako hranie za dve postavy naraz alebo pasáže inšpirované Subway Surfers – preskakovanie medzi „koľajnicami“.

Názvy niektorých levelov sú mimoriadne kreatívne

Grafické spracovanie hry má, aj napriek detailnému spracovaniu svetov, však dva problémy. Green Hill Zone, Mesto aj Death Star Death Egg vyzerajú skvelo, občas ale množstvo detailov a množstvo objektov preplnia obrazovku a nevidíte nič. Jednoducho viete, že vaša postava je niekde tam medzi všetkými tými zlatými krúžkami a vybuchujúcimi robotmi, ale netušíte, kde. Druhým veľkým problémom je rozlíšenie. Hra síce podporuje Xbox One X, ale nenájdete tu natívne 4K. Rovnako tak na základnej konzole hra beží len v 720p rozlíšení, čo je na dnešnú dobu celkom smiešne.

Na Xbox One X je rozlíšenie dynamické v závislosti od levelu. Veľakrát dokonca beží v upscalovanom 1080p rozlíšení bez vyhladzovania hrán a vo výsledku hra vyzerá na screenshotoch ako upscalovaná mobilná hra. Zlatou strednou cestou pri inak stabilnom 60fps zážitku bolo hranie na 1080p obrazovke, kde hra využila hardvér na to, aby bežala v natívnom 1080p a človek pritom nevidel ozubené okraje a tak podobne. K tomu sa mi však stáva, že sa konzola vie pri tejto hre poriadne zapotiť. Včera sa mi dokonca ventilátor v Scorpiu išiel v istej chvíli zblázniť – taký hluk totiž nevydával ani pri oveľa graficky náročnejšom Assassin’s Creed Origins.

S výnimkou nevyužitého dabingu hráčovho avatara ale musím pochváliť zvukovú stránku hry. Tam, kde sa tvorcovia venovali svojej práci naplno, tak tam odviedli naozaj kvalitnú prácu. Hra má veľmi dobrý elektronický soundtrack a kľudne by som bol za to, aby som si ho mohol vypočuť cez Apple Music alebo Spotify. Kvalitný je tiež dabing ostatných postáv, či už sa jedná o hrdinov alebo záporákov. V cutscénach sa ale vďaka mlčiacemu avatarovi stretávame s trápnym tichom, keď dostane otázku.

Resumé

V konečnom dôsledku je Sonic Forces pokračovaním série a nesnaží sa meniť jej charakteristické vlastnosti. Je to o speedrune, o vyhýbaní sa alebo ničení nepriateľov, o zbieraní zlatých kruhov, a o napredovaní vpred. Doplňte si to ale o nový príbeh, grafiku a aj nejaké tie online „sociálne“ funkcie, ako sú denné misie, leaderboards alebo možnosť požičať si postavy od iných hráčov. Vo výsledku sa dopracujeme k zážitku, ktorý poteší core fanúšikov série a potenciálne k nej môže pritiahnuť nových hráčov. Hra ale rozhodne nie je vhodná pre epileptikov.

• Sonic Forces si môžete objednať cez ProGamingShop.sk
• Sonic Forces si můžete objednat na SuperGamer.cz