RECENZIA Wolfenstein II: The New Colossus

Heil Hydra! Ou… Vlastne, toto nie je Captain America, toto je Wolfenstein II: The New Colossus. Ale jedno majú spoločné: nacisti prežili a je len na vás, aby ste ich zmasakrovali.

Wolfenstein II začína presne tam, kde predošlá časť skončila a dokonca priamo nadväzuje na vašu voľbu. Postrach nacistov BJ Blazkowicz má šrapnel v hlave a pomaly si spomína na rôzne životné udalosti. Mimo iného aj na voľbu obetného baránka. Bude to Wyatt alebo Fergus? Toto rozhodnutie ovplyvní celý priebeh hry a preto ju odporúčame hrať hneď dvakrát. Spomenie si tiež na ťažké detstvo a vôbec poprvýkrát uvidíme jeho rodičov. Čo sa napohľad zdá iba ako oživenie storylinu, však tvorí značnú časť príbehu. Autori tu odpovedia na vec, na ktorú sme zatiaľ odpoveď nedostali – ako vlastne znikol ten obávaný Terror Billy.

Zelené tričká a nacizmus k sebe mali blízko už v 60. rokoch

Inak sa ale väčšina hry odohráva v „prítomnosti“, teda v 60-tych rokoch a hlavne v USA, kde sa pokúsi odštartovať vzburu proti nacistom. Tí totiž vďaka Einsteinovi zvrhli atómovú bombu na New York a ovládli USA, v ktorej klasické bezpečnostné zložky nahradilo gestapo a Ku Klux Klan. Samozrejme, svoje nové sídlo tu má aj Reich pod vládou fúzatého trpaslíka menom Marián Adolf. Atómová bomba však nie je jediná vec, ktorú Einstein priniesol nacistom. Krauti majú technologické vymoženosti, ktoré ďaleko presahujú tie, ktoré máme teraz. Až mám pocit, že to tvorcovia s fantáziou prehnali.

Hneď v začiatku hry natrafíte na prototyp nanoobleku z Crysis a neskôr natrafíme na medicínske zázraky alebo Singularity Gun, ktorý strieľa mikroskopické čierne diery, ktoré do seba vťahujú nacistov a vyprevadia ich z tohto sveta vo výbuchu mäsa a krvi. Začal som to však brať s ľahkosťou. Hra totiž akoby cielene nebola taká seriózna ako The New Order, ale skôr prezentuje humornú stránku veci, než vážny problém, ktorý nacizmus predstavuje posledný čas vo svete. Veľmi ma však pobavilo vidieť chlapa na vozíku strieľať všetko nacistické, hlava-nehlava, gulometom.

Ten, kto robil soundtrack, spravil najlepšiu vec vo svojom živote

Dohranie hlavného príbehu zaberie približne 12 hodín herného času, čo je slušné na FPS v roku 2017. Samozrejme sa čas môže líšiť aj od obtiažnosti. Na výber je pritom opäť klasická zbierka a nechýba ani výsmech hráčom, ktorí sa rozhodnú hrať na nižšej obtiažnosti. Ani na najľahšej obtiažnosti sa však s vami hra nebude babrať, no bude to robiť podstatne menej než pri priemernej alebo vysokej obtiažnosti.

Ale ociiiiii… :/

Rozhodne musím vytýčiť soundtrack. Hneď, ako som hru zapol a začala hrať hudba v menu, mi hlavou preblesklo: Ten, kto robil soundtrack, spravil najlepšiu vec vo svojom živote! Jednoducho, je úžasná. Ušitá presne na mieru, prispôsobená na každú situáciu, v ktorej sa objavíte. Niekedy je napínavá, inokedy ukľudňujúca. A pri takej fajnovej prestrelke hrala tá najlepšia akčná hudba, ktorá vás povzbudzuje vpred do ešte väčšieho krváku.

Niektoré scény vyzerajú maximálne absurdne

Grafická stránka je tiež veľmi dobre spracovaná, na tvárach postáv je vidno každú jazvu aj pohyb vlasu, skoro ako v japonských hrách. Grafika je tu veľmi realistická, uveriteľná a veľmi, veľmi jej napomáha 4K rozlíšenie na Xbox One X. Tam tiež hra beží v 60fps, čo sa postará o plynulý vizuálny zážitok. A čo je ešte lepšie, je, že za celý čas, čo som strávil v hre, som nezaznamenal ani jeden bug, čo je v dnešnej dobe úplný zázrak. Protipólom grafike moderného Wolfensteina sú automaty s Wolfenstein 3D, kde hra beží v pôvodnej grafike a teraz už bez kolísavého vizuálu, aký bol v predošlých dvoch hrách.

Okrem automatov sú v hre ukryté ešte ďalšie itemy na zbieranie. Sú to zberateľské itemy ako concept arty, zlato či zberateľské kartičky, ktoré v USA leteli zjavne aj počas nacistickej okupácie v alternatívnom univerze. Taktiež sa dajú rôznymi aktivitami získavať perky, ktoré rozdelia hráčov na tri kategórie – Tichý, Outsider a Zabijem všetko, čo sa pohne. Nechýba ani možnosť špeciálneho vylepšenia, ktoré súvisí práve s hracím štýlom. Zabitia z blízka sú dosť brutálne a krvavé, no účinné a sám som ich využíval často. Niekedy častejšie, ako som v skutočnosti plánoval.

Cutscény majú pôsobivý vizuál

Resumé

Aby som to uzavrel, tak Wolfenstein II: The New Colossus ponúka brutálny singleplayerový zážitok, v ktorom sa hráči zabavia aj bez multiplayeru. V závislosti od hráčovych rozhodnutí sa odvíja aj koniec, preto sa odporúča prejsť hru aspoň dvakrát, aby hráči videli dôsledky svojho konania. Dejom hra priamo nadväzuje na The New Order. Kvalita príbehu je však kolísavá. Raz som bol v napätí, inokedy ma už nudil alebo som nevedel, že či to, čo práve vidím, je BJ-ova realita alebo sen. Nechýba ani odkaz na klasickú ságu Wolfenstein, ani RPG prvky zo súčasných dielov. Samozrejme je to obohatené o dokonalý zvuk a premakanú grafiku.

• Wolfenstein II: The New Colossus si môžete objednať cez ProGamingShop.sk
• Wolfenstein II: The New Colossus si můžete objednat na SuperGamer.cz