RECENZIA A Plague Tale: Innocence

História Európy bola inšpiráciou pre vznik mnohých hier odohrávajúcich sa počas rôznych významných udalostí. Zopakovali sme si tak obe svetové vojny, navštívili renesančný Paríž alebo bojovali proti kumánom na českom vidieku. Ale čo tak ísť do najtemnejšieho historického obdobia? Do obdobia Čiernej smrti? A Plague Tale: Innocence je vašou prvotriednou letenkou.

Práve dnes vychádzajúca novinka od štúdia Asobo nám ponúkne príbehovú adventúru kombinujúcu historické udalosti so štipkou fantasy prvkov. Sledujeme príbeh Amicie, dievčaťa z urodzeného rodu, a jej brata Huga. Po matke zdedil vzácne ochorenie a len cirkev vie, čo vďaka tomuto ochoreniu alebo kliatbe, Hugo dokáže. Nie je to mor, jeho všadeprítomnosť ale dáva hlavnému antagonistovi, samozvanému kardinálovi, dôvod poľovať na Vašu rodinu a na mladého Huga. Tak pred kardinálovou armádou, ktorá je schopná vás prenasledovať doslova cez mŕtvoly, utekáte po Francúzsku a Anglicku, aby ste našli protiliek.

Hra je veľmi priamočiara. Ponúka lineárny príbeh, ale na rozdiel od iných hier v tomto žánri (napríklad Life is Strange) vaše rozhodnutia nemajú vplyv na ďalšie smerovanie príbehu, čo je škoda. Platí to aj o svete. Navštívite prírodu stelesnenú poliami aj lesmi, ale aj ľudskú tvorbu zmietajúcu sa v chaose a útrapách, ako napríklad akvadukty alebo potkanmi preplnené dediny. Napriek tomu, že prostredia by mohli byť v open-worldovej RPG naozaj skvelo preskúmateľné, tu sa treba zmieriť s lineárnosťou, takže nebudete mať možnosť preskúmať veľké kusiská mapy.

Našťastie, napriek týmto limitáciám vývojári mysleli na bočné aktivity ako stvorené pre hľadačov detailov. Ich objavovanie vám ešte viac priblíži príbeh či už samotnej hry, alebo životný príbeh samotných postáv, na ktoré natrafíte. Jednoducho, čím pozornejšie skúmate prostredie, tým viac sa z loru A Plague Tale dozviete. Hra tiež obsahuje RPG prvky, teda presnejšie možnosť craftingu nástrojov a iných doplnkov vylepšujúcich vašu postavu. Či ich využijete, je vec druhá, keďže hra stavia predovšetkým na stealthe a boj vníma len ako poslednú variantu.

Ďalším dôležitým prvkom v hre sú aj puzzle. Treba si všímať okolie a dávať naň pozor, vnímať ho a počúvať, čo rozprávajú postavy. Našťastie, vývojári mysleli na to, že aj v našich končinách existuje niečo iné než PlayStation a Focus Home Interactive tak po dlhej dobe prináša Xbox hru s českými titulkami. Konečne! Mimochodom, ešte veľmi dôležitú rolu v hre tvoria aj potkany. Zvykom je, že vám zavadzajú v ceste, ale keď ich je viac, majú negatívny vplyv na vaše zdravie a preto je treba sa im brániť a odháňať ich tým najlepším, čo máte v hlbokom stredoveku po ruke – ohňom.

Ovládanie je veľmi jednoduché a zapamätateľné, neboli s ním žiadne problémy a nedá sa povedať, že by som si nevedel zapamätať, čo robí to-ktoré tlačidlo alebo páčka. Po grafickej stránke vyzerá Plague Tale veľmi dobre. Pohyby stromov a vody, tiene, aj celkové grafické spracovanie prostredí a vašej postavy, vyzerá na pomery hry s menším rozpočtom naozaj vierohodne a realisticky. Kontrasty farieb sú dobré, rovnako tak aj kontrasty svetla a tmy. Titul budí reálny dojem, akoby filmový. Stále však vidno, že je hra kreslená. Inak na bugy som nenatrafil (Bethesda, uč sa!) a ani loadingy neboli príšerne dlhé. No vlastne, keď nad tým premýšľam, po smrti trvajú asi 3 sekundy a samozrejme o niečo dlhšie pri načítavaní nového levelu.

S čím sa pekne autori vyhrali, je zvuk, ktorý znie pekne aj napriek absencii Dolby Atmos či Windows Sonic. Ak však máte headset, môže vám tieto zvuky pomôcť emulovať, čo vylepší už tak pekný zážitok. Šuchotanie vetra v tráve a stromoch, zvuky zveri, inkvizítorov, aj odlišné pohyby po rôznych povrchoch počas behu alebo chôdze. Takisto má hra vybalancovaný soundtrack. Počas stealthu a riešenia hádaniek je jemný, v napätých situáciách preberá štafetu dynamická a rázna hudba. Počas chôdze prírodou alebo rozprávania sa postáv bola hudba skôr minimálna a tichá, aby bolo čo najviac priestoru prenechaného dialógu a zvukom okolia.

Resumé

A Plague Tale: Innocence mi prinieslo príbeh plný zaujímavých, dych berúcich a niekedy aj viac ako neočakávaných zvratov, ktoré som hltal jedným dychom, akoby som čítal napínavú knihu, avšak s vopred daným príbehom a bez možnosti rozhodovania, ako to ponúka Life is Strange. Hra je teda lineárna a veľmi priamočiara a sústredí sa naň, neponúka prakticky žiadne sidequesty, ale stále som si ju užil a občas mi aj vybehla slza. Som si istý, že pri veľkom snažení by sa dala hra zahrať na jedno posedenie, ktoré by trvalo 10-12 hodín. Záleží od toho, či by ste sa ponáhľali alebo si naopak vychutnávali každý moment. Pre fanúšikov príbehoviek je hra samozrejmosť, no rovnako tak ju odporúčam aj nováčikom, ktorí chcú skúsiť niečo nové.