RECENZIA MotoGP 19

Leto je tu a s ním prichádzajú aj každoročné tradície: prázdniny, opekačky, stanovačky, ožiera… no dobre, to posledné radšej nie, keďže dnes sadneme za kormidlo a postavíme sa legendám v MotoGP 19.

Nový ročník MotoGP nie je absolútne žiadnym prekvapením. Je zhruba rovnako očakávaný ako nová FIFA, nové NHL, alebo nový ročník F1, ktorého recenziu chystáme taktiež. Ale aj za rok sa toho môže, aspoň v tomto prípade, veľa zmeniť.

MotoGP 19 prekvapí už v prvých minútach po zapnutí, keď na vás vybehne s nastavením HDR, Motion Blur efektov (ktoré vďaka Unreal Enginu nenávidím) a zvukového systému, takže si hru môžete prispôsobiť k svojmu headsetu, domácemu kinu alebo si vystačiť so vstavanými reproduktormi v televízii. Ďalej si zvolíte obtiažnosť, ktorú môžete neskôr prenastaviť a vytvoríte si svojho jazdca. Tak trochu je škoda, že chýba možnosť importu postavy z predošlej hry, ale zas, za rok sa mohli vaše preferencie zmeniť a tak si môžete zvoliť hlavu a tvár, kde máte na výber zo 14-tich mužských aj ženských. Čo ma tak trochu mrzí, že ani v tomto ročníku si ako svoju rodnú zem nenastavíte SK, maximálne CZ alebo „Zvyšok sveta“.

Potom máte na výber medzi dvomi režimami kariéry: Standard Career a Pro Career. Výber samozrejme závisí od toho, či ste skôr taký príležitostný digitálny motorkár alebo to beriete seriózne a staviate na autentickom zážitku. Ku tomu zážitku dopomáha aj úplne nová AI, ktorá sa voči vám chová férovo, vďaka čomu inteligenciou prekonáva aj niektorých hráčov Forzy či GTA, ktorí vás v snahe zvíťaziť vybúrajú pri prvej možnej príležitosti. To asi preto, že má MotoGP podľa vývojárov neurálnu inteligenciu, ktorá sa učí a zdokonaľuje.

Ked už začnete kariéru, máte na výber zo štvorice divízií. Okrem klasickej MotoGP™ divízie tak môžete svoje šťastie skúsiť aj v nižších súťažiach Moto2™, Moto3™ a Red Bull™ Rookies Cup. Celkovo je kariéra otvorenejšia oproti MotoGP 18. Môžete si totiž okrem súťaže pri každom šampionáte zvoliť aj, čo všetko chcete z daného víkendu absolvovať. Takto môžete prejsť kariéru napríklad čisto hlavnými závodmi, ale pokojne si z toho môžete spraviť zážitok na pár hodín vďaka trom voľným jazdám v piatok a sobotu, kvalifikácii a zahrievacom kole.

Voľné jazdy sú určite super, teda ak absolvujete aspoň jednu z nich. Okrem toho, že sa naučíte trať a pokúsite sa na nej zabehnúť svoje najrýchlejšie kolo, máte vyše 40 minút na vyskúšanie a nastavenie svojej motorky tak, aby ste lámali rekordy. Čiže jedna z dvoch customizácií, ktoré v hre nájdete. Okrem tejto sa totiž v kariére môžete pre svoj tím zúčastniť špeciálnych Testov, za ktoré získavate body v rámci Research & Development. Tieto body môžete minúť na vylepšovanie motora, trakčnej kontroly alebo anti-wheelie systému. Plus k tomu dolaďujete motor a šasi. V hlavnom menu nechýba ani vizuálna customizácia.

Hra mimochodom sleduje aj vašu reputáciu, od čoho sa odvíja aj to, ako veľmi vás vo vašom tíme majú radi. Buďte zlí a vylúčia vás, ale buďte dobrí a postúpte do role tímového lídra. Na druhú stranu, počas kariéry môžete zmeniť farbu a prejsť pod iný tím. Okrem závodenia v kariére však hra, po vzore série F1, prináša retro závody a teda možnosť zopakovať si najväčšie udalosti tohto motoršportu z pohľadu daných jazdcov.

Okrem štyroch základných sérií je dostupá navyše aj piata ako DLC za 5€. Takisto sú k dispozícii aj iné, tradičné nekariérové režimy závodenia a to aj v sériách MotoE™, MotoGP™ 4-Stroke a 500cc 2-Stroke, kde si musíte jazdcov odomknúť. Multiplayer je rozdelený na dve časti; okrem klasického je dostupný aj MotoGP™ eSport Championship, kam sa musíte kvalifikovať. Žiaľ, tradičný MP na Xboxe viacmenej zíva prázdnotou.

Nečakal som, že to poviem, ale s končiacou generáciou konzol Xbox One a PS4 to vyzerá, že Milestone vyriešilo aj nedostatky v oblasti grafiky. Už MotoGP 18 bola, v porovnaní s predošlými počinmi štúdia, prekvapivo dobre, ale mala nedostatky najmä vo vzhľade okolia tratí, ktoré bolo jednoducho na úrovni Xboxu 360, čo sa v dnešnej dobe nenosí. Našťastie, grafika sa, aj keď nie dramaticky, zlepšila. Už sa používajú textúry vo vysokom rozlíšení, lepšia geometria a celkovo je ten svet za bariérami a betónom živší. K tomu hra beží v 4K.

Resumé

MotoGP 19 je ako víno. Hoci pochádza z toho istého hrozna a receptúra zostala navlas rovnaká ako pred rokom, séria pomaly zreje do dokonalosti a verím, že ak vývojári nespravia žiadnu nečakanú a nepríjemnú zmenu, nové konzoly dostanú to najlepšie MotoGP za posledné roky. Ale aby som neodbiehal od témy, MotoGP 19 je rozhodne ročník, ktorý ma presvedčil, že stojí za hranie – viac, než predošlé ročníky.