RECENZIA Marvel vs. Capcom Infinite

Keď sa už zdá, že je rok 2017 rokom úspešných bojoviek, ešte nikdy nie je neskoro to pokaziť.

Ešte na jar tohto roku splnil Warner Bros. priania mnohých fanúšikov DC a mortalistov – vydal Injustice 2. V opačnom tábore sa tiež oslavovalo – Bandai Namco vydali Tekken 7 a to rovno v luxusnej zberateľskej edícii. Svoj podiel na trhu si chcel v roku 2017 uchmatnúť [Načítava sa] aj Capcom, ktorý využil licenciu od Mar[Načítava sa]velu a uviedol crossover bojovku Marvel vs. Capcom Infinite.

Načítavanie v predošlom odseku sa neobjavilo len tak náhodou. Bohužiaľ, jednou z vecí, na ktorú sa treba pri tejto bojovke pripraviť, je načítavanie. Veľa načítavania. A tiež veľa zdĺhavého načítavania. Kým v bojovkách od konkurencie sú loadingy prítomné len medzi zápasmi, respektíve pri úvodnom zapnutí, v najnovšom dieli Marvel vs. Capcom tvoria loadingy časť hry. Až by som povedal, že je to loading prerušovaný cutscénami a hrou.

Príbehový mód hovorí o šiestich starodávnych kameňoch Infinity Stones, ktoré udržujú svet a všetko s ním spojené v dokonalej rovnováhe. Do hry však vstupuje Ultron a jeho légia, ktorej už nestačí bojovať už len proti superhrdinom od Marvelu. Najnovšie si začal brúsiť zuby aj na svety od Capcomu. Výsledkom je veľkolepé, leč komické stretnutie Chrisa Redfielda a Franka Westa, či súboj Spidermana s Nemesis.

Samotný príbeh je hlavne o zjednotení postáv a porazení Ultrona. Spôsob jeho podania však staršie publikum nezaujme. Je tu totiž veľa klišé momentov, až to vzbudzuje dojem, že Capcom konzultoval hru s Mickey Mouseom, nie s Marvelom. Hráči tak v konečnom dôsledku bojujú hlavne proti hordám robotov a len občas proti nejakej tej hrateľnej postave. A aj tieto súboje prídu na rad pomerne absurdným spôsobom. Chýba tu hlbší konflikt: Bitka medzi Iron Manom a Cpt. Americou prišiel proste preto, že sa nezhodli, či majú alebo nemajú otvoriť klietku. Samozrejme si treba medzi každý súboj a cutscénu prirátať loading.

V hre sa mi však páčia tri veci. V prvom rade – epický soundtrack. Ten sa naozaj podaril a keď už prežijete ďalší loading, očakáva vás súboj sprevádzaný dobre zvoleným mixom filmovej, metalovej a elektronickej hudby, ktorá prekonáva kvality Tekkenu, Injustice aj Mortal Kombatu. Ďalej to sú hrateľné postavy.

Už v základe môžu hráči rátať s 30 hrateľnými postavami. Číslo bolo spravodlivo rozdelené medzi komiksových hrdinov a záporákov, ikonických street fighterov, investigatívnych novinárov, fantasy bojovníkov a aj členov organizácie Aimbrella. Oproti takému Injustice 2 ponúka v základe 2 postavy naviac a rovnako ponúka menej DLC postáv – v Injustice ich je 13, tu len 6.

Každá postava má svoje jedinečné pohyby a aj samotný systém boja je originálny. Kým inde to je o dvoch knockoutoch, tu je to o súboji 2v2. Každý hráč si zvolí dve postavy a ide s nimi na bojisko, kde sa rozhodne o víťazoch. V samotnej aréne môže hráč kontrolovať iba jednu zo svojich postáv, no môže sa s nimi kedykoľvek prepnúť tlačidlom [RB]. Aby to ale hráči nezneužívali, prepnutá postava (ehm) je ešte po krátky čas zraniteľná, takže ak má málo zdravia, možno ju knockoutovať. Vďaka tomu sú zápasy znateľne rýchlejšie, než v ostatných sériách.

Kľúčovým aspektom je tiež ovládanie, ktoré je na rozdiel od iných hier pomerne jednoduché. Netreba sa učiť celú knihu kombo-útokov, stačí len správne uchopiť ovládač do ruky a pohotovo reagovať na súpera. Rovno zabudnite na finishery a nerobte si ani veľké nádeje s Hyper Combo útokmi. Je pravda, že počas zápasu môžete odomknúť až štyri Hyper Combá, ale neznamená to, že ich využijete.

Kým inde sa animácia ultra-útoku zobrazí až po správnom chytení súpera, tu sa objaví najprv animácia a až potom začne prebiehať útok. Čo tiež dáva AI alebo protihráčovi dostatok času na to, aby sa stihol ultra-útoku ubrániť. Aj preto sa tu skôr osvedčí taktika Kto spamuje viac, vyhráva. Platí to všade – v storyline, v klasickom zápase s kamarátmi online alebo lokálne, ako aj v režime Arkáda. Ten je vlastne akousi obdobou veží z Mortal Kombatu, ibaže posledný súboj je proti bossovi, ktorý má vlastný health bar a je naozaj zdĺhavé ho poraziť. No v konečnom dôsledku je to zábava a budete za ňu patrične odmenení.

Súčasťou bojov je aj používanie kameňov Infinity Stones, ktoré slúžia ako modifiery. Každý má svoju jedinečnú funkciu, no mám pocit, že zatiaľ čo niektoré pomáhajú len čiastočne, iné dodávajú držiteľovi superschopnosti, ktoré riadne skomplikujú súboj.

Poznáte ich všetkých? 😉

Po grafickej stránke je hra na tom celkom fajn. Nie je to žiadna výhra, ale zas to nie je ani nič hrozné. Taký decentný vizuál, ktorý nie je ani realistický ani prehnane animovaný. I keď je pravda, že Ryu zo Street Fighteru v tomto grafickom kabátiku vyzerá tak trochu ako bývalý minister školstva Plav-chan, zhodou náhod tiež karatista. Hra je mierne vylepšená na One X. Presnejšie, využíva textúry vo vyššom rozlíšení, takže postavy vyzerajú viditeľne lepšie. Naďalej však hra beží v 1080p pri 60fps.

Resumé

Rok 2017 priniesol hráčom dva hollywoodske trháky a jeden bollywoodsky celovečerák. Tieto slová asi najlepšie vystihujú môj dojem z troch bojoviek, ktoré sme tento rok dostali – Injustice 2, Tekken 7 a na záver Marvel vs. Capcom Infinite. Na hre sa mi páči jej netradičný 2v2 bojový systém, vďaka čomu je aj gameplay rýchlejší a o to viac napínavejší, než u Tekkenu a Injustice dohromady. Poteší obsiahla ponuka hrateľných postáv, dobrý výber levelov a tiež soundtrack, ktorý je na veľmi dobrej úrovni. Bohužiaľ, hru trápi technická nedokonalosť stelesnená v podobe častých a najmä zdĺhavých loadingov.

• Marvel vs. Capcom Infinite si môžete objednať cez ProGamingShop.sk
• Marvel vs. Capcom Infinite si můžete objednat na SuperGamer.cz