RECENZIA Past Cure

Past Cure Recenzia
Modrá a červená pilulka, realita a ilúzia. Nie, to nie je Matrix, hoci z týchto prvkov by sa dalo usúdiť, že hovorím o ňom. Tentoraz je reč o titule Past Cure z dielne nemeckého indie štúdia Phantom8.

V dnešnej dobe je Past Cure tak trochu jednorožcom. V čase, kedy sa s prepáčením každý se**e do Battle Royale, prichádza taká zmena v podobe lineárnej príbehovky, akú sme si s radosťou užili na starých konzolách. Ako napríklad Alan Wake či Max Payne. Pravdažde sa tieto hry nedajú porovnávať – na Past Cure je vidieť, že sa jedná o indie projekt.

Zabudnite tak na orchestrálne intro. Namiesto neho vás čaká nočná mora. Aby som to uprensnil: Ian, hlavná postava, sa do nej prebúdza. Je v uzavretom objekte, kde má k dispozícii len pištol a náboje a tie musí páliť do keramických figuriek, ktoré ho chcú zabiť. V princípe je to tutoriál, odohrávajúci sa v Ianovej čiastočne pomätenej hlave. Bol totiž súčasťou experimentu, z ktorého si veľa nepamätá, no vďaka nemu má teraz schopnosti, aké sa len tak nevidia. S nimi sa hráč oboznamuje počas hry – v snoch aj v realite. Lenže čo je sen a čo je realita?

Medzi najvyužívanejšie schopnosti patrí astrálne cestovaniespomalenie času. Obe, ako aj ďalšie, ktoré hráč behom hry vyskúša (ale naozaj len vyskúša), ovplyvňujú Ianovu psychiku. Ak sa minie, na obrazovke sa začnú objavovať efetky „motanice“, ktoré sú typické pre migrénu alebo opicu. Na pomoc prichádzajú modré tabletky, ktoré môže hráč nájsť behom hry a ktoré mu dopĺňajú jeho Sanity meter. Ak by ste aj náhodou nemali po ruke žiadnu tabletku alebo si ju len chcete šetriť na neskôr, meter sa sám doplní do ~30%.

Značnú časť zážitku tiež tvorí stealth, ktorý si nájde praktické využitie, lebo keď nepriateľ udrie, je takmer vždy v presile. Praktickým príkladom toho je parkovisko, ktoré bolo hojne prezentované v promo materiáloch. Je to ale zároveň komická pasáž, pretože kým na zabuchnutie ťažkej garážovej brány nikto nezareaguje, ťuknutie dverí v jednej cutscéne rozpúta davovú psychózu. Navyše, ani tá cutscéna nebola veľmi dobrá – iba také klišé, kedy sa zatvorí kľučka a zrazu všetci zbystria zrak. Tým pádom sa občas stane, že sa hráč začne smiať nad absurditou situácie.

Žiaľ, nie je to jediný taký moment. Hra sa napríklad snaží v určitých častiach pôsobiť hororovo, no aj napriek zvukovej kulise nezažijete jediný jumpscare moment. Čiže aj keď neskôr dospejete do fázy, kedy sa hra inšpiruje Amnesiou, už sa ani nebojíte, ani si tých nepriateľov nejako veľmi nevšímate. A tiež by som dodal, že zažijete kopu veľmi zaujímavých cutscén, ktoré od dokonalosti delí QTE. Takto to je proste cutscéna, ktorú nemôžete ovplyvniť nijak, než len ju preskočiť podržaním tlačidla. A to je škoda. Aspoň, že sa tu nachádzajú občasné minihry ako zisťovanie PIN kódov alebo puzzle, lebo inak by bola hra obmedzená iba na chôdzu, streľbu a občasné astrálne lietanie.

Grafický aspekt hry je, ktorý sa ťažko posudzuje. Pravda, vývojári mali veľmi obmedzený rozpočet a tak využívajú len základný Unreal Engine bez väčších úprav, čo vo výsledku znamená, že obraz nie je taký ostrý, ako by sa čakalo. Aj vďaka absencii 4K na Xbox One X mi Past Cure pripomína môj minuloročný zážitok s MXGP3. V princípe, rozmazaný obraz a nízke rozlíšenie, takže aj keď sú prostredia veľmi pekné, nevychutnáte si ich v plnej nádhere. Zaujalo ma ale, že hra beží pri kinematografickom 21:9 pomere strán.

Zvuková stránka hry je… decentná. Obmedzený rozpočet sa odrazil aj na absencii väčšieho dabingu, a tak ho majú len niektoré postavy. Spomínaná scéna so zatvorením dverí a následnou davovou psychózou je prakticky tichá, akoby boli ochrankári nemí. Nekončí to však len pri tejto scéne – niektoré časti hry, ktoré by mali potenciál stať sa ikonickými, sú vďaka tomu degradované na nižší level. Páči sa mi však hudba, hoci sa jedná skôr o kulisu, než o nezabudnuteľný soundtrack. Predsa len je tu však jedna, respektíve dve skladby. Jedna mi pripomína Mombasu od Hansa Zimmera (Inception) a potom je tu melancholický Beethoven.

Resumé

Je mi jasné, čo mi chceli autori Past Cure povedať. Je mi jasná zápletka a je mi jasné, že chceli spraviť zážitok, ktorý sa do istej miery inšpiroval vecami ako je Beyond: Two Souls, Heavy Rain alebo Inception. Je ale škoda, že sa im nevedel dorovnať , lebo hra obsahuje momenty, ktoré majú našliapnuté na to, aby nimi možno aj prekonala kvality multimiliónových projektov. Zrazu však príde vytriezvenie, zväčša spôsobené nejakou banálnou chybou, ktorej sa dalo predísť. Navyše ide o hru, ktorú prejdete za jedno poobedie. A žeby to stálo za 30€? Hoci to nie je otrasná hra, nie je ani úžasná a úprimne, hral som tituly, ktoré mi dali viac zážitku za túto alebo dokonca nižšiu cenu.

Past Cure

Celkový verdikt

5.4/10
  • Hrateľnosť
  • Trvanlivosť
  • Grafika
  • Zvuk
  • Bez mikrotransakcií?

Jaromír Miko

Xboxer od roku 2008. Bavia ma hlavne open-worldové hry (odchovalo ma GTA), závodné hry a do môjho zoznamu naj musím pridať Sea of Thieves. Dôležité pre mňa je, aby hra bola kvalitná. Môj gamertag: gallardoSVK

Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *