RECENZIA Ace Combat 7: Skies Unknown, stíhačky sa vracajú do módy

Hrávať sa s lietadielkami je normálna zábavka chlapcov, podobne ako s autíčkami. Autíčiek máme na Xboxe ale mnoho, dokonca aj momentálne najlepšiu pretekársku hru. Prečo je ale na lietadlá v hernom biznise tak veľmi zabúdané? Ja osobne nie som žiadny veľký fanúšik lietajúcich strojov.  Nijak zvláštne. Jediné čo viem o stíhačkách je, že jedna vždy nestíha a za štátne sa dobre nakupujú. Napriek tomu po odohraní Ace Combat 7 môžem povedať, že to bola poriadna jazda. Ožil vo mne ten malý chlapec, ktorý si hru náramne užil.

Sériu Ace Combat poznám ešte z čias Air Combat na PSX. Ani pri 7-mom diely sa veľmi od zaužívaného konceptu neodkláňa. Základom je zostreliť pozemný objekt alebo teda v psích zápasoch druhé lietadlo. Prečo psích? Aj to som sa naučil až vďaka skvelému leteckému slangu, ktorým je hra naplnená. Prezradím iba – psi si naháňajú chvosty.

Dogfighty stíhačiek sú vlastne točenie sa v kruhu s nepriateľom.

Nejde len o klasické pazvuky a výkriky z vysielačky počas vzdušných bojov. Ace Combat 7 má normálny herný príbeh plný prekvapení. Možno až moc, čo ho značne komplikuje. Je z neho cítiť ázijská kultúra aj s Final Fantasy orientovanými cutscénami. Dabing si okrem angličtiny môžeš dokonca aj zvoliť za japonský. Spomínam to preto, lebo pri “národných” veciach akými sú stíhačky by som čakal silno patriotický príbeh plný amerických hrdinov. Nie je to tu. Za mňa veľké plus.

Prístať na lietadlovej lodi je úžasný pocit.

Príbeh v Ace Combat ale nie je až tak podstatný, slúži iba na dokreslenie prečo máš letieť a zostreliť hentoho alebo zbombardovať tamto. Dôležitá je rôznorodosť misií, ktorá sa snaží striedať klasické masové dogfighty stíhačiek so stealth úlohami, eskortou až po bombardovanie základní. Ich obtiažnosť je ale nastavená naozaj vysoko. Osobne som si zvolil strednú difficulty s expert ovládaním (ak sa ho naučíš, v multiplayeri ako by si ho našiel), no s prechádzaním kampane som mal značné problémy. Dlho som sa už pri hre takto nezapotil.. nenasieral. Je fakt ťažká. Nedávam to za vinu tomu, že by som bol lama a ani ovládaniu, ktoré je aj pri experte stále pohodlne arkádové. Ace Combat nie je totiž žiadny simulátor. Ide skôr o absolútne nenápomocnú AI tvojho teamu a šialene nevyvážené checkpointy. Hodinová misia rozdelená iba na tri 20 minútové pasáže sa pri mainstreamových hrách nevidí často.

Nečakaj žiadne tunelové úlohy, ktoré si len odlietaš s užívaním si pohľadu nádhernej grafiky. Vo vzduchu bojuješ s časom (niekedy doslova) a pohľad je upriamený hlavne na radarom označované zelené štvorce, na ktoré čakáš aby sa uráčili sčervenať. Niektorí hráči dokonca lietajú s kamerou prepnutou na POV, čo spraví z niekoľkoročného úsilia tvorcov a detailného modelovania stíhačiek iba retro hru, kde biely pixel naháňa zelene štvorce. V oblakoch a obzvlášť za zlého počasia skrátka nie je absolútne nič vidieť. Za tie prekliate zelené štvorce a aspoň číslo v akej si výške budeš teda viac než vďačný.

V búrkach do tvojho stroja môže udrieť aj blesk. Veľmi silný zážitok.

Vysokú obtiažnosť kampane som už spomenul, no prezradím trik vďaka ktorému som v nej mal aspoň nejakú šancu. Ace Combat 7 ponúka naozaj veľké množstvo strojov od ruských MiG-ov cez bombardéry až po obľúbené/nenávidené americké F-ká. Ku každému z nich môžeš za získané peniaze nakúpiť 3 špeciálne zbrane a mnoho dôležitých upgradov. Pochopiť strom vylepšení mimochodom chvíľu potrvá. Peniaze na nich sa v kampani získavajú veľmi pomaly, no ak si šikovný na Live, zbohatneš rýchlejšie ako tendrujúca strana. Zarábaj online, míňaj v single. Nezvyklé ale funkčné. Ináč nejakých lootboxov alebo nakupovanie hernej meny sa neboj, Ace Combat okolo tejto špinavosti ani len nepreletela.

Skvelé je to, že rovnaký účet zdieľaš jak v single tak v MP. Za nazbierané peniaze zo zostrelených protihráčov nakúpiš vylepšenia a nové stroje, ktoré potom použiješ v kampani na misii v ktorej si sa zasekol. Aj keď zapochybuješ pri výbere obtiažnosti pred začatím kampane, pri jej reštarte ti nazbierané predmety zostanú. Predstavujem si to ako taký vzdialený účet na Belize.

Pekne vymodelované sú aj pozemné ciele.

Multiplayer samotný je.. oukej, no nebojím sa povedať, že vie rýchlo omrzieť. Online módov je v hre žalostne málo. Okrem klasického team deatmatchu (max 4 vs 4) je v hre Battle Royale, ktorý ale nemá s Battle Royalom absolútne nič spoločné. Z lietadla nevyskakuješ, hráčov je na mape maximálne 8 a hracia plocha sa časom nezmenšuje. Budem za idiota, ak takýto mód nazvem proste “deathmatch”? To je z módov bohužiaľ všetko. Chýbajú mi tam komplikovanejšie módy ako obrana základní, eskorta prezidenta alebo pokojne aj nejaké sprosté závody. Skrátka niečo viac, ako len stále lietať dookola ako muchy a dúfať že navádzaná raketa trafí nepriateľa. Pritom máp pre multiplayer možnosti je v hre požehnane. Veľká škoda.. Žeby DLC?

Hra sa odohráva v alternatívnom svete, kde krajiny aj udalosti sú vymyslené.

Vizuálna stránku hry je skvelá. Populárny 2D pes z jednej cutscény je iba výnimka potvrdzujúca pravidlo. Grafika prostredia je na pomery leteckej hry dostatočne detailná. Lode, autá aj budovy sú na zemi absolútne rozoznateľné. Základne z ktorých odlietaš a prilietaš sú urobené rovnako na jednotku. V hangároch dokonca vidieť poflakovať sa technikov. Lietadlá netreba ani komentovať. Tvorcovia sú na nich tak hrdí, že je pripravený aj fotomód ako v hangári, tak po každej misii s kompletným záznamom letu. Kolegovia z druhého tábora majú dokonca úžasnú integráciu PS VR showcaseu. Závidím. Uvítal by som ale viac skinov a väčšiu vizuálnu customizáciu lietadiel. Symboly a tých pár náterov, ktoré sa naviac odomykajú dosť dlho leto nerobí.

Japonský vizuálny štýl cutscén do hry veľmi pasuje. Model psa ale asi niekto zjedol..

Pri zvukovej stránke nemám žiadne výnimočné námietky. Stroje hučia, rakety pískajú. Soundtrack hry odpovedá aktuálnej situácii v hre. Doteraz mám v hlave nejakú symfóniu klasickej hudby, ktorá hrala namiesto akčnej rockovej muziky. Zaujímavý výber, Japonci sa nezaprú. Keď sme už pri nich, japonský dabing je v ponuke, no anglický je úplne v poriadku. Hra sa nehrá na žiadne anime, takže výkriky v angličtine sú úplné namieste.

To si dovol.

Resumé

Porovnávať Ace Combat nie je vlastne s čím. Obzvlášť na Xboxe. Tento osamelý letec ale plní svoju úlohu lídra arkádového lietania na chválitebnú dvojku, čo viac než stačí, aby ukojil fanúšikov žánru a zaujal a pritiahol nových adeptov. Ide o dosť detailnejšie lietanie, ako vo vojenských hrách, kde sú stíhačky len súčasť veľkého celku. Napriek tomu sa nemusíš báť, že by to bola nuda a po 3-och misiách dostaneš chuť presadnúť do tanku. Kampaň je síce dosť náročná, no veľmi rozmanitá. Zaujímavý príbeh dáva úlohám ešte väčší dôvod skúsiť tú prekliatu časť predsa len ešte raz. Multiplayer je v hre bohužiaľ dosť chudobný a okrem strieľania sa s ďalšími stíhačkami neponúka nič zaujímavé. Púšťať si ho na striedačku so singlom je ale ideálne, vďaka jednotnému účtu kreditov dokonca žiadúce. Za nás, Ace Combat 7 určite áno. Konečne svieži vánok v herných žánroch.