RECENZIA Tom Clancy’s The Division 2

The Division 2 Recenzia

Tretí mesiac roka a s ním aj tretia hra od Ubisoftu. Po post-apokalypse vo Far Cry New Dawn a skvelej arkáde Trials Rising ideme do Washingtonu D.C. ako agenti SHD, aby sme sa vysporiadali s pohromou, ktorá postihla politické jadro USA.

The Division 2 sa odohráva len 7 mesiacov po udalostiach prvej hry. Takzvaná dolárová choroba sa napriek uzavretiu New Yorku dostala aj do Washingtonu D.C., kde zakrátko vypukli nepokoje. Ako agenti Divízie tak smerujeme priamo do srdca Spojených štátov, pričom stálych hráčov možno nepoteší, že začínajú odznova. Spolu s novou hrou totiž prichádza aj vytváranie úplne novej postavy, takže progres a loot nadobudnutý v prvej hre ostáva navždy tam.

Možnosti customizácie sú na pomery západnej produkcie obsiahle, hráči si môžu upraviť skoro všetko, pokiaľ ide o telo. Nastaviť sa dajú tetovania, jazvy, veľkosť a farba očí, vlasy alebo dokonca aj odstávanie uší. Šatník je na úvod len skromný, množstvo oblečenia sa dá totiž odomknúť buď progresiou alebo pomocou prémiovej meny. Našťastie, v tomto čase sú mikrotransakcie obmedzené len na vizuál a hráči si tak nemôžu kúpiť žiadne boosty ani zbrane.

Hľadá sa bojler

Takto sa po vytvorení postavy dostávame konečne do ulíc Washingtonu D.C., ktoré už na prvý pohľad vyzerajú úchvatne – a apokalypticky zároveň. Vlastne by som to prirovnal k The Last of Us, s vylepšeniami adekvátnymi k roku 2019. V uliciach je veľký neporiadok a vyzerá to, že mesto bolo narýchlo evakuované: a krátko nato vyrabované a osídlené zločineckými gangami.

Ako to už ale býva, sídli tu aj protipól, ochromený a vítajúci akúkoľvek pomoc, len aby obnovil poriadok. Takto vlastne pomáhate preživším dobrákom rozširovať ich osady. Docielite to napríklad plnením misií, alebo odovzdávaním surovín, ktoré ukoristíte vo svete alebo v misiách počas hrania.

Paradoxom však je, že zatiaľ čo na zbieranie týchto itemov máte prakticky neobmedzenú kapacitu, inventár je spočiatku striktne limitovaný na 30 itemov, čo zahŕňa zbrane, ale aj iné časti výzbroje. Ako správny looter-shooter aj The Division 2 ponúka loot rozdelený do niekoľkých kategórií “vzácnosti”. Levely, neustále porovnávačky a následný predaj či vyhadzovanie je už samozrejmosťou. Čo mi ale tak trochu vadí, je, že toho lootu je možno až priveľa.

Totiž, časom sa pristihnete, ako pred a po každej jednej misii robíte poriadok vo svojom inventári, čím zdržujete svojich parťákov a to len preto, lebo si chcete vyjasniť, ktorá zo šiestich čerstvo získaných útočných pušiek je tá pravá. Skutočnosť, že hra je prehnane štedrá, je zároveň jedným z dvoch problémov in-game obchodu. V ňom si môžete za zarobené peniaze nakúpiť výzbroj, ale načo? Aj tak všetko získate zadarmo a hlavne, zarábate len desiatky, veci stoja stovky. Keď nad tým premýšľam, vlastne ani neviem, čo si myslieť. Mať zadarmo prístup k super veciam v onlinovke? Nechce sa mi veriť, že niečo také píšem.

Mať zadarmo prístup k super veciam v onlinovke? Nechce sa mi veriť, že niečo také píšem.

Ďalšia vec, ktorá sa mi na hre páči, je dlhá kampaň. Nebavíme sa o pár misiách a 10-hodinovom gameplayi, ku ktorému behom roka očakávame dve 20-dolárové misie a jednu mega-expanziu tesne pred rozchodom vývojára s vydavateľom. Dĺžke kampane prospieva aj osvedčená receptúra Ubisoftu. Misie sú rôznorodé. Raz napríklad hľadáte nepriateľa v sekcii Vietnamskej vojny v múzeu, inokedy zas zničíte hvezdáreň, pretože sa stala priestorom na vývoj devastačných rakiet.

Hlavné príbehové misie sú teda rozmanité a tiež veľmi dlhé, čo sa však nedá povedať o bočných aktivitách. Vedľajšie úlohy viacmenej pozostávajú len zo zaberania teritórií, rádiostaníc a lovenia odmien. Čo však podľa mňa hre značne prospieva, je okamžitý štart akejkoľvek misie. Stačí totiž, aby ste prišli do lokality – misia tam už na vás doslova čaká. Toto naozaj stojí za zmienku, keďže hra vám ešte v lokalite odporučí nájsť partiu. Takto môže vzniknúť dojem, že je misia hrateľná len v co-ope, čo nie je pravda. V skutočnosti len bude ťažšia, ak budete hrať sami. Preto rozhodne odporúčam vychutnať si Division s kamošmi.

Čo sa gameplayu týka, bavíme sa tu o desiatkach hodín, ktoré tvorí jednak hra a jednak veľký end-game, keď do ulíc vstúpi nová nebezpečná frakcia. A spolu s ňou vstupuje do akcie aj nový systém špecializácie, v rámci ktorého môžete vylepšovať svoju postavu v niektorej z troch špecializácií. Vlastne je to dosť podobné ako v Destiny, kde si môžete zvoliť subclass a zdokonaľovať ho. S rozdielom, že kým v Destiny tak môžete robiť už počas hlavnej hry, tu sa vám táto vychytávka sprístupní až na konci spolu s World Tier systémom.

Nebudete sa teda nudiť ani po dokončení hry, keďže sa dá povedať, že už v tomto momente nás hra začína pripravovať na pokračovanie. Okrem obsiahleho end-game môžu hráči v priebehu nasledujúceho roka očakávať až tri veľké, bezplatné príbehové rozšírenia a zároveň nám štúdio naznačilo, že rozširovanie nás čaká aj budúci rok. Ale tak, ako pri mnohých iných onlinovkách, aj tu platí, že hra vás bude držať len tak dlho, ako dlho ju budete s kamarátmi hrať.

To zároveň znamená, že kľúčovým prvkom bude aj headset. Zatiaľ čo kolegovia hrali s headsetom od Microsoftu, ja som si hru vychutnával s Plantronics RIG 400HX, navyše s aktívnym Dolby Atmos. Hra ho oficiálne podporuje a je to počuť – zvuky sú zamerané precízne a tak aj v horších svetelných podmienkach viete určiť, z ktorého uhlu daný zvuk prichádza, takže viete naozaj rýchlo zareagovať. Popri tom samozrejme ešte komandovať svojich parťákov a uštedriť nepriateľom pár sprostých poznámok.

Soundtrack je tiež skvelý a dobre sa prispôsobuje situácii, v ktorej sa práve nachádzate. Rovnako musím pochváliť čistotu zvukov. Hrať bez stereo headsetu a spoliehať sa na reproduktory však veľmi neodporúčam – k tejto hre to fakt nepasuje. Mimochodom, hra sa prispôsobila aj novým americkým zákonom a ponúka voiceover. Vďakabohu, môžete si ho vypnúť a zrejme aj vypnete hneď, ako sa vás na to hra opýta v úvodnej konfigurácii.

Čo sa grafiky týka, svet The Division 2 vyzerá v 4K rozlíšení naozaj nádherne. Nie je to síce až také nádherné ako Metro Exodus, ktoré na Xbox One X vyzerá ako next-gen titul, ale na pomery multiplayerovej MMO v otvorenom svete ide o skvost. Čo mi ale trochu príde zvláštne, je, akú spúšť zanechalo po sebe 7 mesiacov anarchie. Zničené obchody, grafiti, neporiadok na uliciach ma až tak neprekvapujú. No prudký nárast rastlinstva a voľne pobehujúce srnky uprostred obrovskej Avenue. Takto to vyzerá, akoby ubehlo od evakuácie Washingtonu dobrých pár rokov. A to vás dokonca prekvapí aj piesočná búrka. Faktograficky to teda nevyzerá celkom reálne, vizuálne je to rozhodne pôsobivé.

Resumé

Tom Clancy’s The Division 2 je rozhodne najlepší looter-shooter v súčasnosti. Je vidieť, že Ubisoft chcel jednak inovovať a jednak vypočul feedback, takže zapracoval na celkovej dĺžke hry a postaral sa aj o to, že po dohraní nenastúpi nuda a odinštalovani hry. Máme prisľúbené plány na najbližších 12 mesiacov, hra nie je znásilnená mikrotransakciami a pritom ponúka, možno až príliš, veľa lootu. Platí však, že hra je len taká dobrá, ako si ju s kamarátmi spravíte.

Tom Clancy's The Division 2

Celkový verdikt

8.3/10
  • Hrateľnosť
  • Trvanlivosť
  • Grafika

Jaromír Miko

Xboxer od roku 2008. Bavia ma hlavne open-worldy (GTA rulez) a závody, potom aj FPS-ká sú fajn. Nemám nič ani proti iným žánrom, len tie hry musia byť kvalitné. Plus ma bavia techológie. Môj gamertag: gallardoSVK

You may also like...

Jeden komentár

  1. MARIAN píše:

    Pekná recenzia 🥇

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *