RECENZIA Crash Bandicoot 4: It’s About Time

Konečne sme sa dočkali. Nemyslím teraz 4-tého dielu, ale oživenia značky Crash Bandicoot ako takej. Po dvoch kvalitných remakoch a popri mobilnej verzii prišiel veľký nástupca s číslovkou 4 s dvojzmyselným podtitulom. Dobre načasované, diky moc Activision.

Málo (maxi)hráčov vie o čo sa vlastne v Crashovi jedná. Aký súvis majú postavy a teda či vôbec nejaký majú. Áno, Crash Bandicoot má svoj roztrieštený, detský a prvoplánový príbeh. Bolo tomu aspoň tak doteraz, keď naozaj nikoho nezaujímala naratívna časť poskakujúcej líšky. Je to vačkovec mimochodom.

Crash je späť už po štvrtý krát! Hmm… aj tebe sa zdá, že to bolo viackrát? 🤔

No čo?? Je to dobré? 🤩

Tu prichádza na rad aktuálne pokračovanie po 22-och rokoch. Autori Toys for Bob, ktorí sú zodpovední aj za úvodný N. Sane trilogy remake, sa snažili do 4-ky It’s about time napchať aj trochu toho rozprávania. Keďže nejak hmatateľne uceliť príbeh po nekonečne odlišných Crashoch je nereálne, siahli po scénaristickej klasike – cestovanie v čase a dimenziách. Všetko zrazu (ne)dáva zmysel a my sa vrháme na staré známe neobmedzené cestovanie po leveloch od historickej Číny až po alternatívne svety mŕtvych. Koncept z prvých troch častí fungoval skvele, no vo štvorke sa už nehrá na žiadne pravidlá. V pohode budeš poskakovať po živých pohyblivých plošinách vyzerajúcich ako marshmallow s jazykom, alebo bojovať v rámci podivného Guitar Hero konceptu na metalovom koncerte… či čo to všetko vlastne bolo.

To si robíš srandu…

To je podstatný fakt pri tomto Crashovi, ak ťa zaujíma „Aké to je?“. Záleží, čo od neho vlastne čakáš. Ak je pre teba Bendy a Cicuš Micuš len pár levelov, ktoré poznáš z televízie, nostalgický vlak ti ušiel poslednými dvoma remakmi. Crash Bandicoot 4 je naozajstné pokračovanie pre skutočných fanúšikov série. Je nabitý extrémnym počtom narážok, easter eggov a robenia si srandy zo samého seba, ktoré sú schopné vyčariť úsmev nejednému fanúšikovi.

Spomenieš si, čo to má Crash za bundu? 🏍️

To ale neznamená, že by bola hra len pre skalných, práve naopak.
Hra sa správa vyslovene samostatne a okrem humorných narážok sa ku hráčovi chová, ako keby nehral nikdy žiadnu skákačku. Najzákladnejšie prvky ako točenie či šmýkačka zostali samozrejme zachované, ale na scénu sa dostáva doslova plejáda noviniek, ktoré nahrádzajú získané schopnosti z 3-ky Warped. Bazooka pre Crasha sa teda nekoná.

Čo sa ale koná a nie je to žiadne tajomstvo, že hrateľné postavy už nebudú iba Crash a Coco Bandicootoví. Vyskúšaš si hranie za postavy, ktoré by si mimo motokár hrateľné nečakal. Každá z nich má svoje vlastné schopnosti a unikátne vlastnosti, ktoré kompletne menia gameplay. Hra ti tak nikdy nestihne zovšednieť a to myslím sekanie tých levelov jeden za druhým. Ich opakovanie je na úplne inú diskusiu… a to je neuveriteľné. Kokos, toľko obsahu.

Schopnosť hrateľného Dingodile je úžasná. Pozri na tie krabice, čo tak asi s nimi spraví?

PREČO JE TO TAKÉ ŤAŽKÉ?! 😡

Nápadov je do hry vložených naozaj mnoho, no aj tak počujem nejaké náreky: „Ale ono to je moc ťažké!“ Crash Bandicoot nikdy nebol ľahký, hra bola vždy náročná a naozaj dohrať (pozbierať všetky diamanty) dokázali len naozajstní machri. Ja osobne som to zvládol iba v 3-ke a trvalo mi to reálne niečo cez rok. Zvládnuť to v remaku alebo nebodaj teraz v 4-ke? Neviem si predstaviť koľko času a nervov by som do toho musel investovať. Crash 4-ka má naozaj veľmi vysokú replayabilitu, dovolím si tvrdiť, že ešte vyššiu, než originál trilógia. A to sú 3 hry! To ale od hier za naše peniaze predsa chceme.

Jop, tento pohľad hráč nevidí často.

No, ale späť k tej obtiažnosti. Ako Chemical Brothers spievajú v dokonalom launch traileri: „No time to rest, just do your best.” V tomto duchu sa priamou úmerou hra sťažuje (myslím komplikuje, nie že tu mrnčí), keďže sa ti odomyká viac a viac možností, čo tvoje hrateľné postavy dokážu. Naučil si sa konečne, ako vyskočiť po tú krabicu? Smola, už vieš ďalšie dva triky na to, ako dočiahnuť ešte vyššie. Takže, tu ju máš naservírovanú zase o centimetrík od toho, ako vieš doskočiť. Hra obsahuje ale mnohé odomykateľné leveli a jednoznačne najťažšími sú testovacie komory. V nich sa vrátiš do roku 1996, kedy Neo Cortex skúšal na zvieratách svoje pokusy. Z jedného takého vznikol práve Crash a ty si prejdeš krásny príbeh, ako to vtedy prebiehalo. Hlášky Cortexa sú dokonalé.

Ak ťa nepresvedčí tento trailer, tak už nič. …ale on ťa presvedčí 😊

Väčšina príbehu je rozprávaná hlavne priamo počas gameplayu, čo je fajn. Nová „umbakarna“ mi nepríde veľmi ako výrazná postava, pričom práve tej sa dostáva najväčší priestor v cutscénach. To aj dokazuje, že staré klasické postavy nemusia byť ani len na obrazovke a dokážu zaujať už len hovoreným slovom počas toho ako skáčeš po krabiciach. Náročnosť samozrejme narastá aj replayabilitou a po prvýkrát ti nestačí „len“ pozbierať všetky krabice a stihnúť time trial level. Za diamanty, ktorých je momentálne oveľa viac, pričom každý ma svoju podmienku, získavaš skiny. Tie sú naozaj parádne. Vývojári si, ako som viac krát spomenul, neodpustili naozaj nič a nájdeš tam skiny od motorkára Crasha z trojky po klasického pixelového Crasha z jednotky. Bomba.

Určité zjednodušenie oproti klasikám sa ale hre samozrejme nevyhlo. V dnešnej dobe by si darmo hľadal hru, ktorá ti vypíše Game over a vyhodí ťa z levelu ešte s výsmechom cez celú obrazovku (Áno, Uka Uka. Na ten ksicht nezabudnem). Takzvaný moderný režim sa líši od toho klasického (ak si masochista, môžeš si ten retro režim samozrejme vybrať) hlavne tým, že sa nehrá na životy. Ak zomrieš, vrátiš sa proste k poslednému checkpointu, ako keby si mal stále 99 životov.

Skromných 368 wumpa jabĺčok 🥭 , zostatok životov nikde.

Počkaj, počkaj. Možno to znie desivo a už vyhadzuješ Crasha z GameExpres košíka, no nie je to také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá. Treba si uvedomiť, že je 2020 a tento Crash je naozaj vo všetkom aktuálny. Po pár leveloch aj zabudneš, že to niekedy bolo inak. Jediné o čo sa ale moderným režimom pripravíš, je ten úžasný pocit získania života. Tu ti wumpa jabĺčka bez problémov presiahnu 100-ku, no nový život ti nenaskočí. Od momentu, keď som si to uvedomil, wumpa ovocie pre mňa stratilo viac-menej na hodnote. A to som sa najprv bál pri nich dokonca točiť (teraz ich už nevieš odhodiť roztočením). Je to škoda, ale tak moderný režim som si vybral sám, no… 🤷‍♂️

Výber levelov sa vracia k úplne prvému dielu. Žiadny voľný pohyb po základni či dome.

Jak sa to ovláda? Normálne ovládačom? 😲

Nájdeš v ňom aj výrazný ukazovateľ, keď je tvoja postava vo vzduchu. Nahrádza jemný tieň, ktorý ti naznačoval, kam dopadneš. Ako xboxer ovládam postavy prirodzene ľavou páčkou. V tomto prípade mi to ale nejak nesadlo. Išlo to takpovediac príliš „smooth“. V takto pixel perfect prísnej hre ale treba ostro bočiť a k tomu mi najlepšie poslúžili šípky. Ako za starých časov. Zaujímavé celkom, keďže pri žiadnej inej hre sa mi to nikdy nestalo (s výnimkou remaku trilógie). Ďalšia zaujímavá príhoda sa stala rovno na začiatku. Keď sa začala úvodná cutscéna, infantilný vizuál spojený so spomienkami z detstva mi nejak vyvolal pocit, že by hra mala obsahovať aspoň lokalizované titulky. Taktiež mi nikdy pri žiadnej hre nechýbali, no tu by mi sa mi akosi hodili. Žeby to bolo rozmaznaním z remaku Mafie? Ktovie.

Cortexové hlášky v test chamberoch z 96-teho sú úžasné.

Prekvapivý je aj „multiplayer“ mód. Na krabici sa 4-ka Crasha pýši lokálnym multiplayerom, no je to veľká slabota. Pôvodne som čakal, že šlohli nejaké minihry z Crash Bash, aby si otestovali, ako veľmi by táto minigame multiplayerovka ľudí zaujala, no nič také sa nekoná. Ide len o klasické pass the controller, kedy si ovládač striedate po smrti a hra vám proste povie, kto má tých smrtí menej, alebo kto rozbil viacej škatúľ. Hm (ᇂ_ᇂ).

Všímaj si to prepracované prostredie a to je screen z rýchlosti, keď nevnímaš nič.

Vizuál som trošku natienil slovom infantilný. A to rozhodne je. Silno pastelové farby v kombinácií s cartoonish správaním postáv presne pasujú do sveta vačkovcov. Grafika je veľmi pekná a aj nové ošatenie postavám prospelo. O to viac ťa následne prekvapia classic skiny. Level dizajn si drží vysokú úroveň a rozhodne neplatí, že si vývojári vystrieľali všetky nápady v prvej kapitole, ako to vo väčšine hier býva. V pozadí levelov sa stále niečo deje, stále je sa kam pozerať a čo objavovať. Aj keď ide o maximálny tunel rovnako, ako v pôvodnej trilógii, možnosti aktuálnej generácie tvorcovia využili aspoň otvorenými scenériami a dianím v pozadí levelov. Tlieskam. 👏

Opačné Guitar Hero? Heh, čo už nevymyslia.

Final boss. Ehm, teda Resumé

Tohto som sa bál najviac. Zhrnúť nového Crasha je naozaj ťažké. Je to jednoznačne skvelá hra a za tú eurovú sumu dostaneš naozaj vysoký a zábavný herný čas. Stereotypu sa nemusíš obávať, no nervy si priprav poriadne. Ak by som hru kupoval dieťaťu alebo niekomu, kto nemá so sériou žiadnu skúsenosť, viem si predstaviť dve protichodné situácie. Buď bude z hry totálne unesený a bude sa pýtať, prečo sa podobné hry už nerobia, alebo sa spýta čo na tom všetci vlastne vidia. Obe varianty sú reálne, keďže Crash 4-ka je ako úvodná trilógia, len v dnešnej dobe. Niečoho má oveľa viac, niečoho zase menej.

Ja ako fanúšik série som z hry veľmi potešený a som až unesený, ako dlho a často dokáže táto časť prekvapovať. Keby toto bol môj vstup do sveta Crash Bandicoota, rozhodne by som sa nesťažoval a hru si náramne užil. Mohlo by sa dokonca stať, že keby si človek, čo jeho prvým Crashom je 4-ka, chcel spätne zahrať remake trilógie, legenda od Naughty Dog by sa mu mohla zdať príliš plochá. Je samozrejme na facku, čo som práve napísal, ale v It’s about time je toho naozaj veľmi, ale naozaj veľmi veľa. A to si neviem ani predstaviť, koľko som toho ešte v hre neobjavil. „Takže, brať či nebrať?“ Kriste, je to Crash Bandicoot fakin ŠTYRI, že sa vôbec pýtaš :).

Crash Bandicoot 4: It's About Time

Celkový verdikt

8/10
  • Hrateľnosť
  • Trvanlivosť
  • Grafika

Si xboxer a chceš dostávať echo o tom najpodstatnejšom z Xbox sveta? Sleduj nás na Facebooku a Instagrame 🎮

Herr Roman

Ku Xboxu ma donutílo vydanie GTA IV exklúzivne na konzoly. Od tej doby som si uvedomil pohodlnosť konzolového hrania a dodnes som naň nezanevrel. Ako Xboxer milujem čokoľvek, čo má na obálke R a hviezdičku. Okrem mainstream hier rád skúšam aj menšie tituly. Nech je to aj šialená japan-porno-puzzle hra. A som alkoholik. Či to sa sem už nepíše?

You may also like...

Jeden komentár

  1. Strider CZ píše:

    Crash je parádní hra, remake původní trilogie mám na Switchi. ALE. vyrůstal jsem na plošinovkách s digitálním joystickem, kde obtížnost (GODS, Turrican) byla dána designem úrovně a paměťovou stopou. Zatímco nové hopsačky mají obtížnost postavenou na zkripleném ovládání. Kdy sice víš co chceš udělat, ale i když si na gamepadu ukroutíš palce, tak hlavní hrdina si často dělá co chce. Když to řeknu jinak: hrdina klouže po povrchu jako když má na podrážkách slupky od banánů.

Pridaj komentár