Need for Speed The Run (3DS): Hra, ktorú sme mali dostať aj na Xbox

Svoje Nintendo mám rovnako rád ako som mal rád svoje staré PSP a asi niet divu, že ho mám radšej, než Vitu. Na Nintende je skrátka veľa exkluzivít, ktoré inde nenájdete a ktoré dokážu poriadne zabaviť. Jednou takou záležitosťou je aj Need for Speed: The Run, respektíve jeho verzia pre 3DS. Po jej odohraní mám pocit, že toto je ten Run, ktorý sme mali dostať pred rokmi na Xbox.

Narozdiel od klasického RUN-u, je tento veľmi iný. Či už ide o príbeh, ovládanie alebo zábavu. Na úvod by som sa asi pozrel na príbeh. Prakticky sa dá povedať, že tu je úplne iný príbeh, ktorý má s AAA hrou spoločné len to, že začínate v San Franciscu a končíte v New Yorku. No a možno ešte začiatok je podobný. Hráč sa prebúdza v aute, ktoré bolo zhodené z móla do oceánu a, podobne ako v GTA Chinatown Wars, musíte rozbiť okno a zachrániť sa. Keď vyjdete z vody, hneď vás privíta tajomná redheadka, ktorá vás doprevádza až do samotného konca.

O tejto tajomnej žene neviete prakticky nič, zato ona vie veľa o vás a vy jej poviete ešte viac. V príbehu sa tak dozvedáme, že hráč bol kedysi profesionálnym závodníkom, ktorého kariéra skončila tragicky – priateľka mu ukradla auto a chcela si s ním zazávodiť a potešiť svojho drahého víťazstvom. Bola to sestra vášho najlepšieho kamaráta, ktorý túži po pomste. Dá vám to zožrať práve vo veľkom závode cez celú USA?

Čo sa mi páči je, že tu po každom odohranom závode nasleduje cutscéna, v ktorej sa dozvedáme viac z príbehu. Sú to komiksové scény, ale kvalitou predčia klasickú verziu hry, ktorá sa zjavne postarala o zatvorenie štúdia EA Black Box. Niektoré scény sú dokonca interaktívne, napríklad keď pichnete pneumatiku a musíte ju vymeniť. Teda vidíme ďalší zaujímavý aspekt! Kým na Xboxe sme sa stretávali s QTE eventmi, tu sa stretávame so zaujímavými minihrami. S nimi sa stretneme dokonca aj počas závodenia, kedy sa treba napríklad uhýbať protiidúcim autám alebo spraviť obrovský skok cez roklinu, kde sa o výsledku svojej snahy dozviete až pri pristávaní.

Jednotlivé závody ponúkajú aj špeciálne úlohy, ktorých plnením zvyšujete svoje výsledné skóre. Okrem toho nejde o žiadne rýchlovky a osobne mám pocit, že hra trvá dlhšie, než NFS Run na Xboxe. Plus si môžete tieto trate zopakovať aj pri hraní multiplayeru, aj keď je otázne, či ho budete hrať. Osobne som zatiaľ nemal pocit, že by mi na Nintende chýbal multiplayer. Možno v Pokémonoch som ho využil párkrát na trading, ale to je tak všetko.

The Run pre Nintendo 3DS má okrem kvalitnejšieho storylinu aj lepšie ovládanie áut, ktoré sa teraz dajú ovládať bez toho, aby ste každú pol minútu zišli z cesty alebo havarovali. Takže v tomto aspekte vás hra bude jednoznačne baviť, ak máte 3DS a chcete si zahrať nejaké kvalitné závody. V neposlednom rade prekvapí aj grafika, u ktorej som úprimne nečakal, že by bola nejaká prevratná. Avšak som sa mýlil a na to, že je to handheldová hra, tak vyzerá dosť dobre. Takže som celkom dosť prekvapený tým, že spin-off, ktorý vyšiel len pre Nintendo 3DS a Nintendo Wii, je kvalitnejší, než hra, ktorá vyšla pre mainstream ako je Xbox 360, PS3 a PC. Škoda, keby EA vydala len túto verziu, Run nemusel byť v recenziách takým prepadákom.