RECENZIA: Frostpunk Console Edition je peklo, ktoré ešte nezamrzlo

Že sú stratégie na konzolách utrpenie vyvrátilo už niekoľko titulov. Ťahové stratégie sú v tomto prípade úplne mimo ohrozenia a tie budovateľské, akým je aj Frostpunk by mali byť taktiež prechádzka ružovou záhradou. Reálne, Frostpunk je naopak utrpením a nie je to tým, že ide o stratégiu na Xboxe.

V prvom rade si ujasnime na čom sme a ako potenciálny hráč sa skús vcítiť do mojej husej kože plnej zimomriavok. Som dlhoročný xboxer a prešiel som na ovládači hry ako Halo Wars alebo Red Alert 3. Hrával som ich dokonca online, kde sa chyby neodpúšťajú a dovolím si tvrdiť, že mi to išlo celkom dobre. Prejsť kampaň nebolo už vôbec nijak náročné. Jasne, možno som sa niekde sem-tam zasekol, ale rozhodne som pri hre netrpel.

Pri hre Frostpunk, alebo Disney’s Frozenpunk, ako som ho rád nazýval pred tým, než som zistil čo za démona táto hra je, je to presný opak. Ak si chceš ísť ku Xboxu oddýchnuť, tento titul na to nie je absolútne určený. Prvé pokusy o založenie nového sveta v ľadovom kráľovstve u mňa skončili skoro na začiatku vždy vyhostením. Pritom som to myslel voči ľudom dobre.

Len to bol zrejme aj problém. Hra sa snaží simulovať nehostinné podmienky v blízkej budúcnosti zaobalené do nádhernej steampunkovej atmosféry. Ak píšem „snaží simulovať“, tak je to 4D simulátor múk, lebo takú beznádej s akou som sa snažil zachraňovať mrznúcich obyvateľov mesta som sa ešte pri hraní hry nestretol. Možno tak vo finále Halo Reach pri Current Objective: Survive (a nie je to spoiler, veď je to už aj memečko). Lenže pri Frostpunku si do tejto ťažko stráviteľnej atmosféry vhodený hneď od začiatku.

Ak si nestopneš čas, doslova po prvých sekundách hrania sa začnú prejavovať prvé problémy. Tutorial, ak ho tak môžem nazvať, je v hre veľmi benevolentný. Kým sa zorientuješ čo, čo robí a snažíš sa svojim obyvateľom vyhovieť, dostaneš hneď tip, že ľudia sú väčšinou sprostí, nevedia čo chcú, ale chcú to hneď. Fu, že volič je nič nám naši vedúci dokazujú dlho, ale ako sa z tohto vymotať? Frostpunk predsa nie je Tropico a nemáme možnosť diktatúry… heh, alebo?

Možno ti pripadajú tieto texty ako od uplakaného boomera, ktorého porazila hra a teraz si tu vybíja svoju depresiu. Lenže o tom presne Frostpunk je a svoju úlohu si plní na výbornú. Boj s beznádejou je v hre doslovný, keďže tvoje rozhodnutia stupňujúcu beznádej ľudu ovplyvňujú. Hra sa nezastaví pred ničím. Nedá ti vydýchnuť obláčik zohriateho vzduchu v mraze doslovne nikdy. To z Frostpunku robí vrcholne najlepší survival zážitok, aký som kedy hral. Tvojou úlohou totiž nie je mesto stabilizovať, ako som si pred hraním mylne myslel. Úlohou Frostpunku je na punkáča zachraňovať čo sa dá. Počas toho, ako sa ti všetko rúca a bez vedomia ako to robiť, nútiť tlačiť karavánu ľudí ďalej. Dávať ľudom aj sebe nádej, že možno keď vynájdeme túto novú technológiu sa nám podarí dodávku tepla ustáliť. Nahovárať si, že táto desiatka ľudí, ktorá má obydlie postavené ďalej od hlavného generátora, to snáď túto noc ešte vydrží. Ak nie, nebudem mať zajtra dosť ľudí na spracovanie dreva a tým pádom vlastne nepostavím ďalšiu provizórnu nemocnicu pre chorých. Aj tak má už teraz polovica z nich amputované končatiny. Hej, hej. Doslova radosť hrať.

Po technickej stránke je hra od našich poľských susedov zvládnutá výborne. Ak som začal recenziu opisovaním stratégii na konzolách, po tejto stránke sa ovládača báť nemusíš. Pôvodne síce PC hra sa úplne prirodzene pretavila na Xbox a jediné z čoho budú fúkať komplikácie je komplexnosť hry samotná. Ako z názvu vyplýva, učíš sa na punkáča všetko za pochodu.  Postupne zisťuješ, že aj keď je celý čas zle, zrazu si musíš kontrolovať aj počasie na 5 dní dopredu, lebo bude ešte horšie. To pre teba znamená skontrolovať dosah tepla prípadne výstavba nových budov. Materiálu je ale vždy málo. Vždy. Preto príjemne poteší, keď sa dozvieš, že hra nie je iba o tej jednej malej ploche okolo generátora. Tým sa vlastne buduje aj príbeh. Cez poslíčkov sa dozvedáš informácie o prípadnom živote v okolí tvojho mesta. Činíš brutálne rozhodnutia, ktoré ti buď pomôžu vydržať ešte pár dní a dozvedieť sa čo hra ponúka ďalej, alebo prepáliš výkon generátora a uvidíš, čo v takom prípade nastane. Možností prehrať je vo Frostpunku niekoľko. Neprekvapivo.

Okrem teda spomínaného výskumu nových technológii v hre odomykáš aj knihu zákonov, respektíve zákony v nej. Ide vlastne o najviac prezentovanú funkciu, kde priamo rozhoduješ, aké zákony budú v tvojom meste platiť. Deti sa môžu cez deň v chladných domovoch hrať s kamením, alebo po uzákonení detskej práce môžu priložiť ručičky k dielu. Mŕtvoly môžeš buď nechať voľne pohodené, alebo vystavať provizórny cintorín. Po tomto sa zdvihne pár rúk, teda ak neprijmeš zákon o amputáciách, že chcú nebodaj organizovať pohreby. A to je len krátky výťažok toho, čo kniha zákonov vo Frostpunku ponúka. Je ale veľmi nápomocná a aj keď som sa jej spočiatku vyhýbal, odporúčam sa zákonov nebáť, lebo presne ako ti hra poradí na začiatku, prostý ľud vlastne nevie čo chce.

Uzavrieť recenziu na hru akou je Frostpunk je veľmi náročné. Je to skrátka hra o ktorej budeš chcieť rozprávať svojmu okoliu. Dostane sa ti pod kožu a budeš si ju chcieť po škole alebo práci zase zahrať aj keď vieš, že ti znova ublíži. V žiadnom prípade si pri Frostpunku neoddýchneš. Survival zážitok je v tomto prípade dohnaný do dokonalosti. Je veľmi dôležité si určiť, čo od tejto hry čakáš. Ak ideš po oddychovku pri ktorej sa zasmeješ, že sa ti snehom po drevo brodí 15 kriplov bez rúk, rýchlo pochopíš, že hra sa nemazná ani s tebou. Obsahu je v hre vrátane príbehu naozaj dostatočne, poľské štúdio sa o hru príkladne stará. Otázka, či sa k nemu ale dostaneš je už iba na tvojej šikovnosti a ochote vyčerpávať sa opakovaným hraním, dokým nezačneš padať na kolená, ako obyvatelia tvojho mesta. Žiadna rýchla akcia, náročné pochopenie herných mechaník a takmer neustály pocit bezmocnosti. Ak je to ale presne to čo hľadáš a survival je pre teba ideálna výzva, práve sa pozeráš na to najlepšie, čo ti tento žáner môže momentálne ponúknuť.