RECENZIA Ori and the Will of the Wisps
Niekto povie, že medzi ikonické postavy Xboxu patria Master Chief a Marcus Fenix a to je všetko. Lenže ikonickou postavičkou zo sveta zelenej platformy je aj drobná dušička Ori, ktorá sa práve dočkala svojej druhej hry: Ori and the Will of the Wisps.
Príbeh Ori začína presne tam, kde skončila prvá hra. Po záchrane Nibelu sa do lesa vracia život, a túto udalosť nič nereprezentuje lepšie, než narodenie milej sovičky Ku. Milý príbeh sledujúci, ako sovička rastie, čoskoro udrie na prvý emotívny moment: jej snom je lietať, ale nemá na to stavané krídla, takže Ori už po chvíli čaká dôležitá úloha, splniť jej sen. A už krátko nato idylku mierumilovného lesa naruší silná búrka, ktorá roztrhne vaše puto s Ku a vašou úlohou je ju zachrániť. Ešte by som dodal, že ani v tejto hre nechýbajú emotívne momenty, takže niekedy sa slzám jednoducho neubránite.
Prebúdzate sa v novom regióne, ktorý je nádherný, ale aj veľmi temný a nebezpečný. Hra si zachováva metroidvania štýl, takže je opäť reč o otvorenom svete, ktorý postupne objavujete a spoznáte v ňom rôzne postavy poskytujúce bočné questy, služby alebo v nich nachádzate priateľov aj nepriateľov. Ak na túto skutočnosť nie je hráč spočiatku pripravený, čaká ho mierne sklamanie, že sa nedostane do všetkých lokalít ihneď. Platí tu, že svet je bohatý na hádanky a pristupovanie k novým oblastiam mapy je častokrát dobrodružstvom samo o sebe. Zvlášť, keď vás pritom nemilo prekvapia boss-fighty.
Tým sa zároveň dostávam k boss fightom a obtiažnosti. Ruku na srdce, už prvý boss fight na normálnej obtiažnosti bol nepríjemne ťažký, že som to s hrou na chvíľu vzdal a následne ju začal hrať na jednoduššej obtiažnosti. Áno, je to plošinovka a pri týchto hrách človek tak nejak automaticky ráta s nižšou obtiažnosťou oproti Sekiru. Lenže Ori je v tomto iný a jeho boss fighty dokážu byť naozaj nepríjemne ťažké. A to nechcem radšej ani vedieť, čo by ma čakalo na ťažkej obtiažnosti.
Ori je teda hra, u ktorej priznávam, že som hral na nižšej obtiažnosti, hoci to pre mňa nie je zvyk, ale skôr nútené zlo, ak sa chcem v hre niekam dostať. normálna obtiažnosť. Keď už sa ale človek dostane ďalej, má dôvod na radosť, pretože tam začína konečne tá časť gameplayu, ktorá stojí za to.
Veľmi sa mi páči, že hráč môže odomykať a kupovať nové útoky a priraďovať ich do panelu výbavy podobným štýlom, ako napríklad v GTA IV, zo „zbraňokruhu“. Takisto je možnosť vo svete odomykať perky. V jednej chvíli môžete mať aktívne tri a priebežne sa dopracujete k ich upgradom. Je ale škoda, že naraz môžete mať len tri, pretože sú momenty, kedy by ste ich chceli všetky. Každý je totiž niečím výnimočný a ovplyvňuje váš hrací štýl.
Zaujímavosťou je aj prítomnosť nového, pasívne onlinového režimu Spirit Trials, čiže duchovných skúšok, kde musíte plniť časové úlohy a porovnávate tak svoj čas s časmi ostatných hráčov. Tieto úlohy sú rozmiestnené v rôznych častiach sveta. Fanúšikovia výzev si zas prídu na svoje vďaka hordám, ktoré sú v tejto hre známe ako Duchovné svätyne.
Čo ma znepokojuje, je, že otvoreniu mapy predchádza otravný loading. Kebyže sa to stane raz za čas, OK, ale ak otvoríte mapu 4x behom minúty a 4x si musíte prejsť povinnou čiernou obrazovkou, naozaj to dokáže nahnevať a ľutujete, že to Microsoft vzdal so SmartGlass. Takto mám pocit, akoby hra ani nechcela, aby som mapu otváral, hoci som v otvorenom svete a môžete si dokupovať (odkrývať) jej časti pomocou zlatých guličiek.
Ori and the Will of the Wisps beží pri 60fps a to ako na Xbox One, tak na Xbox One X, kde hra beží v natívnom 4K a podporuje HDR. Obraz je celkom ostrý, no veľa na tom robí aj snímkovanie. Na statických screenshotoch však môžete nájsť mierne rozmazanie.
Hudba v tejto hre je nádherná, o tom niet pochýb a keby sme hodnotili aj tú, zaslúžila by si 9/10. Skvelo dopĺňa regióny a situácie, do ktorých sa dostanete. Jazyk postáv je tu opäť „vlastný“ (štýl Sims), ale mám pocit, akoby niektoré postavy mali maďarský prízvuk. To by ma ani veľmi neprekvapilo, keďže Moon Studios sú z Rakúska a Maďarsko je susedná krajina. No a aby sme si tú rakúsko-uhorskú chvíľku vyšperkovali, hra má české titulky. Ovládanie je naozaj pohodlné a nezaznamenal som s ním žiadne problémy.
Resumé
Po dlhom čakaní konečne prišlo pokračovanie roztomilého Ori a ak si odmyslíme, že už na normálnej obtiažnosti dokáže byť frustrujúce v prvých minútach gameplayu, je to tá hra, na ktorú sa len tak ľahko nezabudne. Áno, je to možno „len“ plošinovka, ale príbeh má skvelý, hoci je vyjadrený hlavne činmi a len málokedy si vypomáha slovami. Jeho atmosféru skvelo dopĺňa soundtrack, o tom niet pochýb. Hru si môžete vychutnať na konzolách Xbox One a počítačoch s Windows (Microsoft Store, Steam).
Ďakujeme tímu Microsoft Xbox CZ/SK za poskytnutie hry na recenziu.
Ori and the Will of the Wisps
Celkový verdikt
-
Hrateľnosť
-
Trvanlivosť
-
Grafika
Ori je bezesporu výborná hra. Strávil jsem v ní několik hodin, ale pak ji odložil. Dostal jsem se do fáze frustrace z ovládání, kdy vím, co chci udělat, ale nejde mi to (jsem zaseknutý v oblasti, kde jsem získal skok za pomocí LB – bílá šipka. Prostě na starý, dobrý GODS tyhle hry nemají
Nádherná grafika a slušná hrateľnosť. Musím uznať, že oproti prvému dielu sa zlepšila mapa a navigácia, ale opakovanému prechádzaniu lokalít a hľadaniu kam ďalej sa mi nepodarilo vyhnúť. Na začiatku ma potešila voľba obtiažnosti, ale ľahká tomu vôbec nezodpovedá. Škoda zle navrhnutej obtiažnosti, takto hra naozaj nebude pre každého a uberá na zábavnosti.