RECENZIA Bleeding Edge

Dvakrát meraj, raz rež. To platí aj pre štúdio Ninja Theory, ktoré pred pár rokmi prišlo s fantastickou hrou Hellblade: Senua’s Sacrifice. Ešte pred akvizíciou Microsoftom začalo vyvíjať Bleeding Edge s konceptom podobným Team Fortress 2 či Overwatch. Koncept dobrý, nápad tiež – ale výsledok je viac než nemastný a neslaný. Vývojári pritom prišli s novými nápadmi, ktoré sú v tomto žánri neobvyklé a pri dobrom spracovaní by išlo o možný nový smer.

Vývojári sú totiž známi vďaka titulom ako Heavenly Sword alebo Devil May Cry – tituly s prešpikovaným bojovým súbojom nablízko. Tam využívate rôzne kombá a teda súboj je z pohľadu tretej osoby a nablízko. Bleeding Edge je tak výsledkom konceptu podobnému Overwatch, ale súbojový systém je priamo zobratý z hier, ktoré Ninja Theory robilo už predtým.

Kde sa stala chyba?

Osobne mi už od prvého zapnutia hry nesedel grafický štýl, ktorý sa tvári byť cool, aby zaujal mladých adolescentov, prípadne cosplayerov. Postavy sú extrémne štylizované a do vienka im sú dávané schopnosti, ktoré by im závidel azda aj Spider-Man. Lenže ten je na rozdiel od nich naozaj cool. Hrdinovia sú tu skôr paródiou na tých podarených z Team Fortress 2 alebo Overwatch. V hrách mali svoj zmysel a hráč si našiel svojho favorita. Pri Bleeding Edge je to skôr o tom, vybrať si tú najmenej odpudivú postavu. Pričom žiadna nemá svoje kúzlo.

Vďaka tomu, že sú postavy rozdelené do kategórií a je ich len jedenásť, budete musieť vedieť hrať v podstate za všetky. Platí tu pravidlo rýchlejší vyhráva a v zápase musí byť aspoň jeden z každej kategórie. Súboje sú tu štyria na štyroch, takže musí byť obsiahnutá podpora, tank a útočník. Konieckoncov spolupráca je tu alfou i omegou, takže sa to dá aj pochopiť.

Každý z hrdinov má nejakú minulosť a svoj pôvod – ten je nápadne podobný Overwatch. V skratke sa dá povedať, že vieme, kde vývojári čerpali námety. Oceňujem, že kopírovali skôr tu a nie v premnoženom žánri Battle Royale. Ale pre súčasnú dobu a masové publikum by bol práve ten žáner lepším cieľom.

• 

• 

• 

Bleeding Edge trpí viacerými neduhmi, jedným z nich je dôsledok všetkých: nedostatok hráčov. A to aj napriek tomu, že je súčasťou Game Passu, kde je ozaj za drobný mesačný poplatok a tak si ho vie bez problémov vyskúšať každý. Hráči musia niekedy dlhšie čakať na pripojenie do hry a to vie odradiť viac, než presolený čaj. Pri hraní zistíte, že okrem nedostatku postáv je tu aj málo máp a obsahu. Iba dva herné módy a päť máp nie je nič moc. Tie si pri pripájaní na server ani neviete vybrať. Miestami som sa cítil ako pri free-2-play hre. Možno sa časom hra vyvine do titulu s bohatým obsahom, lenže pochybujem. Ani masívna podpora Microsoftu hre nepomôže a čaká ju najskôr osud hier ako Battleborn (pamätá si to niekto?)

Mapy sú zbytočne veľké, na presuny vám pomôže hoverboard. Na ten sa naskakuje pomerne pomaly, takže neslúži ako únik zo súboja, ale vyslovene ako zahnanie nudy a presunu na miesto, kde sa niečo deje. Aréna je pre osem hráčov, ale je veľká, ako keby tu mali zápasiť minimálne šestnásti. Je vidieť, že autori sú v multiplayerovom žánri len na návšteve a skúsenosť mali skôr s príbehovými titulmi.

• 

• 

• 

Avšak, súbojový systém je zábavný a naučiť sa manévre, kombá a celkovo bojovať víťazne je náročné, zato odmeňujúce. Čiže v tomto smere je to konečne dobrý atribút, ktorý vie do budúcna priniesť ovocie. Lenže nezáleží len na jednom hráčovi, ale na tíme a tu môže byť kameň úrazu. Raz som narazil na dobrých spoluhráčov, kedy išlo všetko, ako má byť a vyhrávali sme. Iná hra bola ale absolútne bez spolupráce a dostali sme na frak. Viem, nepíšem nič nové, ale aj toto vie rozhodnúť, či je hra dobrou. Mimochodom musím oceniť celkom vyvážené postavy, žiadna tu nie je vyslovene nazvyš, prípadne neadekvátne silnejšia. Autori v mnohých smeroch vedia, čo robiť. Málo obsahu je vyváženého aspoň ako takou kvalitou. Pevne veríme v budúcnosti v rozšírenie všetkého.

Postavy si príliš nevylepšujete, iba kozmeticky. Augmentovaní hrdinovia môžu získať lepší čip, ktorý pridá väčšiu silu, rýchlosť, či viac životov. Viete si tiež meniť farbu hoverboardu aj jeho uhlíkovej stopy. To je v podstate všetko. Nič za čím sa treba ponáhľať a nič nie je tak motivujúce hrať zrovna za tú konkrétnu postavu.

Grafické prevedenie je ladené do komiksu s jemným cell-shadom. Schvále tak, aby hru rozbehli aj priemerné počítačové zostavy. Počas recenzovania autori vydali 12GB patch, po ktorom titul bežal svižnejšie a menej lagoval. Dovtedy bolo dosť problematické hrať online zápasy. Titul sa len vďaka drobnému zameraniu na strieľanie dobre ovláda na gamepade, paradoxne lepšie ako na klávesnici a myši. Ale to môže byť subjektívne. Hudobný sprievod je opäť moderný, cool a neruší. Dokonca som pri ňom bez problémov písal túto recenziu.

• 

• 

• 

Resumé

Oproti tomu, čím táto hra mala byť, je to veľké sklamanie. Určite si svojich pár hráčov nájde. Ale spoľahnutie sa na úžasné postavy, ktoré sú až tak absurdné, že odpudzujú, nebol správny. Rovnako titul pôsobí aj napriek nižšej cenovke ako demoverzia, ktorá sa ešte len musí dopiecť. Ak by sme ju recenzovali o polroka, mali by sme možno iný názor, lenže ten prvý kontakt bol už takto dosť zlý – a od prvého momentu sa dalo tušiť, ako to dopadne.

• Bleeding Edge si môžete zakúpiť za 24,99€

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme tímu Xbox